Od začiatku tridsiatych rokov minulého storočia bolo objavených 60 nálezísk prehistorických lyží vo Fínsku, 46 vo Švédsku a 12 v Nórsku. Podľa slávneho nórskeho polárneho cestovateľa a výskumníka Fridtjofa Nansena však bola pravlasťou lyží oblasť strednej Ázie, okolie Bajkalského jazera Altajských hôr. Odtiaľ sa lyže sťahovaním národov dostávali do Škandinávie a až neskôr do strednej Európy.
Hlboký sneh sa prekonával ťažko a človek sa potreboval vydávať na strastiplnú cestu za potravou. Zdolávať ťažkodostupné terény si uľahčil vynálezom predchodcu lyží takzvaných snežníc, ktoré pozostávali z opracovaného dreveného rámu s prevŕtanými otvormi pre funkčný výplet, zhotovený obyčajne z konopného vlákna. Snežnice sa používajú dodnes, hlavne v severských krajinách.
Vývoj moderného lyžovania sa začal v kolíske severských disciplín - Nórsku. V oblasti nazývanej Kristiania sa vyznávači šmýkania na snehu venovali behu na lyžiach a skokom. Na odrážanie použili palice. Šport bol nebezpečný, zjazd býval väčšinou ukončený pádom.
Významnú úlohu v rozvoji lyžiarskej techniky zohrali oblasti Telemarken, Holmekolen. V roku 1860 vznikol spôsob zatáčania - telemark a neskôr kristiánka. Za zmienku stojí aj vynález a zdokonaľovanie lyžiarskeho viazania.
Za všetkých nadšencov, ktorí sa venovali priekopníctvu a zdokonaľovaniu techniky, môžeme spomenúť aspoň meno Matthias Zdarsky, ktorý je považovaný za tvorcu modernej techniky lyžovania. Bolo mu priznané prvenstvo v používaní prívratového oblúka vychádzajúceho z pluhu a zaviedol lyže v dĺžke 160 až 180 centimetrov.
História lyžovania na Slovensku sa začala písať v roku 1865, keď prvý prototyp lyží priviezol na naše územie lekárnik Cordidesz. Prvým oficiálnym užívateľom lyží bol Mikuláš Sontág, ktorý v roku 1873 použil lyže s jednou palicou. Tento známy lekár, zakladateľ Nového Smokovca a priekopník liečby tuberkulózy vo vysokohorskom prostredí ako prvý realizoval na lyžiach výstupy do Slavkovskej doliny a uskutočnil aj výstup na Slavkovský štít.
Vôbec prvý lyžiarsky spolok na Slovensku vznikol v Kežmarku. Podobne ako korčule, tak aj lyže patrili do výbavy zámožných občanov. Postupne sa šport začal šíriť do všetkých kútov Slovenska, hlavne do Kremnice, Liptovského Mikuláša a Banskej Bystrice. Lyžovanie si ľahko získavalo na popularite a stalo sa módnou záležitosťou.
Medzi tých, ktorí sa zaslúžili o rozvoj slovenského lyžovania, patrí aj Michal Guhr, lekár pôsobiaci v Tatranskej Polianke. Tento milovník prírody a turistiky sa s lyžami zoznámil počas študijného pobytu vo švajčiarskom Davose v roku 1908. V roku 1910 usporiadal prvý lyžiarsky kurz podľa Zdarskeho školy.
Guhrov osobitný vzťah ku skokom na lyžiach sa prejavil pri budovaní skokanských mostíkov. Najprv to bol v roku 1911 snehový mostík a o rok neskôr drevený mostík vybudovaný nad Tatranskou Poliankou.
K rýchlejšiemu rozvoju lyžiarskeho športu prispela aj výstavba prepravných zariadení. Najstaršou slovenskou lanovkou je tá, ktorá vedie zo Starého Smokovca na Hrebienok z roku 1908.
Prvé majstrovstvá Československa v lyžovaní sa konali v roku 1920 na Štrbskom Plese. Na rovnakom mieste sa v roku 1935 uskutočnili aj Majstrovstvá sveta.