Nie je vylúčené, ba dokonca je veľmi pravdepodobné, že na Slovensku stojí najstaršia zachovaná sakrálna stavba v strednej Európe. Je ňou Rotunda sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici.
Dlho prevládajúci názor, že ju postavili v prvej polovici 16. storočia vyvrátili už pamiatkové výskumy v sedemdesiatych rokoch, ktoré jej vznik posunuli približne o päť storočí dozadu. V rámci posledného reštaurovania pamiatky, ktoré sa začalo v roku 2009, však došlo k novým a zásadným objavom. Tie jednoznačne datujú vznik rotundy do predrománskeho obdobia, čiže pred rok 1000.
Rádiouhlíkový výskum vzoriek dreva, malty a omietky napokon ukázal, že Rotunda sv. Juraja bola postavená dokonca ešte pred príchodom sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.
O rotundu sa starali aj pustovníci
Rotunda sv. Juraja sa nachádza pri obci Nitrianska Blatnica a je jediným stojacim svedkom neznámeho zaniknutého osídlenia, ktoré v tejto lokalite existovalo už od začiatku 9. storočia. Podľa archeologických nálezov sa predpokladá, že obývaná lokalita zaznamenala hospodársky rozkvet aj v súvislosti s ťažbou a spracovaním železnej rudy.
Po vyčerpaní jej lokálnych ložísk osídlenie upadalo a postupne v priebehu 13. storočia zaniklo. Obyvateľstvo sa presunulo do nížinných oblastí, kde boli lepšie podmienky pre život. Rotunda, ktorá bola vybudovaná s určitým časovým odstupom po vzniku osídlenia postupne chátrala a časom sa zmenila na ruinu.
Názor, že rotunda bola postavená v prvej polovici 16. storočia, nadlho ovplyvnil písomný záznam z roku 1730, podľa ktorého dala rotundu v rokoch 1530 až 1541 postaviť Mária Thurzová. Archívne bádanie počas reštaurátorského výskumu v roku 2009 však existenciu osoby tohto mena v uvedenom období opravy nepotvrdilo. Predpokladáme, že poškodené pôvodné murivo rotundy, ktorú tvorí kruhová loď a apsida v tvare podkovy, v tom čase opravili a objekt zastrešili. Od tejto opravy je rotunda znovu využívaná pre kultové potreby cirkvi až do súčasnosti.
V období končiaceho baroka, v roku 1777, bola na západnej strane lode, k pôvodnému vstupu do rotundy, pristavaná veža. Nad interiérom lode a apsidy bola vybudovaná klenba a v stenách vytvorené veľké okenné otvory. Vzhľad celého exteriéru kostolíka tak dostal výraz barokovej stavby.
Ešte koncom 16., prípadne začiatkom 17. storočia pristavali k južnej stene rotundy malú pustovňu, ktorú, s väčšími či menšími prestávkami obývali pustovníci až do roku 1814. Tí sa okrem nábožensky príkladného života o rotundu aj starali.
Pravdepodobne v poslednej štvrtine 18. storočia bola pri rotunde postavená tzv. pustovnícka škola. Jedným z mála známych písomných dokladov o nej je informácia, že ju navštevoval aj neskorší uhorský prímas a ostrihomský arcibiskup Ján Scitovský (1785 – 1866). Po zániku školy využívalo budovu panstvo ako poľovnícku stanicu a horáreň, ktorá bola zbúraná v roku 1962.
Vzorky analyzovalo šesť svetových laboratórií
Prvé pamiatkové výskumy - stavebno-historický Ing. arch. Rudolfa Rejthara v rokoch 1973 až 1974 a archeologický profesora Alexandra Ruttkaya v rokoch 1974 až 1980 - priniesli dôležitý poznatok, že ide o stavbu, ktorá vznikla najneskôr okolo polovice 11. storočia. V Zámere pamiatkovej úpravy z roku 1975 sa uvádza, že niektoré stavebné i historické indície nevylučujú ani starší pôvod rotundy.
Reštaurovanie rotundy sa začalo v roku 2009 pod vedením akademického maliara Jozefa Doricu. V roku 2010, počas postupného odkrývania najstaršej hmoty rotundy spod mladších opráv, došlo k novým a zásadným nálezom.
Bolo napríklad objavené predrománske okno, konsekračné kríže a viaceré ďalšie detaily, ktoré spolu so zistením technologického spôsobu výstavby múrov jednoznačne posunuli vznik rotundy do predrománskeho obdobia, čo znamená pred rok 1000. Na základe uvedených objavov začal reštaurátor predpokladať, že rotunda mohla byť postavená skôr, už v období deviateho prípadne desiateho storočia.
Počas reštaurovania sa našli v pôvodných múroch rotundy organické vzorky (kúsky dreva a uhlíky), ktoré boli spolu so vzorkami malty, odobranými z vnútra najstarších múrov a z pôvodných omietok v interiéri analyzované v Centre pre nukleárne a urýchľovačové technológie (CENTA) na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Rádiouhlíkové veky analyzovaných vzoriek, ktoré určil profesor Pavel Povinec so svojím, jednoznačne ukazovali, že Rotunda sv. Juraja bola postavená už v polovici 9. storočia.
Vzhľadom na to, že tento výsledok bol mimoriadne dôležitý pre ďalšie objasnenie vzniku rotundy, ako aj pre domácu a zahraničnú akceptáciu výsledkov rádiouhlíkového datovania, vzniklo medzinárodné konzorcium, pozostávajúce z významných rádiouhlíkových laboratórií. Jeho úlohou bolo pomocou nezávislých metód určiť presný vek rotundy.
V konzorciu prijalo účasť Laboratórium urýchľovačovej hmotnostnej spektrometrie Arizonskej univerzity v Tucsone, Laboratórium iónovej fyziky Vysokej školy technickej v Zürichu, Laboratórium pre urýchľovačový environmentálny výskum Viedenskej univerzity, Hertelendiho laboratórium environmentálnych štúdií Ústavu pre jadrový výskum Maďarskej akadémie vied v Debrecíne, Rádiouhlíkové laboratórium Oddelenia dozimetrie žiarenia Ústavu jadrovej fyziky Akadémie vied Českej republiky v Prahe a domáce CENTA laboratórium.
Členovia konzorcia dostali na analýzy vzorky dreva, uhlíkov, omietky a stavebnej malty, tak, aby každú preskúmali nezávisle aspoň v dvoch laboratóriách. Celkom bolo analyzovaných 12 vzoriek, z toho štyri vzorky dreva, tri vzorky uhlíkov, jedna vzorka omietky a štyri vzorky malty.
Výsledky rádiouhlíkových analýz ukázali zhodu medzi jednotlivými laboratóriami, takže mohli byť určené nasledujúce kalibrované rozsahy: vzorky dreva mali vek od 771 do 882 nášho letopočtu a vzorky uhlíkov od 771 do 881 nášho letopočtu. Vzorky stavebnej malty odobratej z vnútra múrov a vnútorná omietková malta mali vek od 688 do 751 nášho letopočtu.
Z toho vyplýva, že vzorky dreva, uhlíkov a malty mali v rámci neurčitosti analýz približne rovnaký vek, takže mohol byť vypočítaný ich výsledný vek od 789 do 873 nášho letopočtu. Tento výsledok môžeme interpretovať tak, že rotunda bola s 95-percentnou pravdepodobnosťou postavená už v predcyrilometodskom období, čiže pred rokom 863, keď sv. Cyril a Metod prišli na Veľkú Moravu.
Pre čitateľov bude však zrozumiteľnejšie, ak vekový rozsah vyjadríme ako stredný vek Rotundy, t.j. 830 plusmínus 40 rokov nášho letopočtu. Dosiahnuté výsledky tak potvrdzujú, že Rotunda sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici je pravdepodobne najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe.
Žiaľ, súčasná medzinárodná rádiouhlíková kalibračná krivka má v 9. storočí veľmi špecifický priebeh a neumožňuje určiť presnejší kalibrovaný vek rotundy. Vedecká rádiouhlíková komunita a profesor Povinec s jeho tímom však pracujú na spresnení kalibračnej krivky, čo by umožnilo v blízkej budúcnosti zmenšiť neurčitosť v určení stredného veku Rotundy sv. Juraja, ako aj ďalších pamiatok z obdobia Veľkej Moravy pod plusmínus 20 rokov.
Staršiu stavbu u nás nemáme
Ako je známe, kresťanstvo v Nitrianskom kniežatstve bolo prijaté už pred príchodom sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Podľa zachovaných dokumentov dal Pribina vysvätiť salzburskému arcibiskupovi už okolo roku 828 kostol v Nitre, ktorý sa neskôr stal s najväčšou pravdepodobnosťou súčasťou Baziliky sv. Emeráma. Je preto možné, že v okolí Nitry mohli byť postavené aj ďalšie murované sakrálne stavby, buď ešte v období Nitrianskeho kniežatstva, alebo neskôr po roku 833, keď Pribina musel opustiť Nitru a jeho kniežatsvo sa stalo súčasťou Veľkej Moravy.
Podľa nedávnych výskumov sa z obdobia Veľkej Moravy na Slovensku zachovali ešte dva malé stojace predrománske kostoly v Kostoľanoch pod Tríbečom a v Kopčanoch. V ďalších lokalitách sa zachovali už len zostatky základov zaniknutých stavieb kostolov, ktoré, na základe výsledkov archeologických výskumov, boli postavené koncom 9. alebo začiatkom 10. storočia.
Dá sa teda povedať, že „Jurko“ (ako rotundu familiárne nazývajú v jej okolí) je pravdepodobne najstaršou stojacou sakrálnou stavba s pôvodnými múrmi nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom priestore. Ide preto o unikátnu historickú pamiatku s dejinným významom, dokladajúcu pokročilý stupeň kristianizácie s existenciou kamenných kostolov už v prvej polovici 9. storočia na území dnešného Slovenska.
Všetky tieto zistenia preto oprávňujú Rotundu sv. Juraja na zápis do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Autori: Prof. RNDr. Pavel Povinec, DrSc., Univerzita Komenského v Bratislave; akad. maliar Jozef Dorica, reštaurátor