Po celej krajine mu postavili množstvo sôch, má svoje múzeum i mauzóleum, v albánskej metropole Tirana je po ňom nazvané námestie a jeho meno nesie aj uznávané albánske brandy. Legendárny albánsky národný hrdina a vodca v boji proti Osmanskej ríši Skanderbeg, od smrti ktorého dnes uplynulo 550 rokov, je jedným z najznámejších Albáncov histórie.
Muž, ktorý dokázal narušiť nadvládu Osmanov nad Albánskom, pritom pôvodne slúžil na dvore osmanského sultána a bojoval dokonca v radoch jeho armády.
Narodil sa ako Gjergj Kastrioti v rodine vplyvného feudálneho veľmoža. V priebehu druhého desaťročia 15. storočia sa ale jeho otec musel poddať osmanskému sultánovi a svojich synov poslať do jeho služieb.
Gjergj si zakrátko vybudoval na sultánskom dvore dobrú povesť vďaka svojim vojenským schopnostiam a charizme a konvertoval dokonca na na islam. Vyzeralo to, že o jeho kariére i ďalšom živote je rozhodnuté. V niekoľkých bitkách dokonca bojoval proti armádam kresťanských krajín.
V novembri 1443, počas bitky s uhorsko-poľskou armádou vedenou Jánom Huňadym pri srbskom Niši sa ale aj s bratom a ďalšími členmi svojej družiny „odtrhol“ od sultánovej armády a vrátil sa na albánske územie. Zmocnil sa v tom čase osmanskej pevnosti v Krujë, kde sa narodil, i ďalších bývalých dŕžav svojho rodu. Sultánovi, ktorému ešte nedávno slúžil vyhlásil vojnu a všetci Albánci na jeho popud prestúpili na katolícku vieru.
Skanderbegovi sa podarilo zjednotiť albánsku šľachtu, získal podporu Benátčanov a pápeže a úspešne potom bránil nezávislosť svojej krajiny až do svojej smrti 17. januára 1468. V priebehu štvrťstoročia síce okúsil niekoľkokrát aj trpkosť porážky, väčšinou však nad osmanskou armádou víťazil. Porazil ju napríklad v bitkách pri Torviolle (1444), Mokre (1445 a 1462), Otonetë (1446), Oraniku (1448 a 1456), Krujë (1450 a 1467), Albulene (1457) či Meçade (1465).
Až po Skanderbegovom skone sa celé Albánsko stalo na viac než 400 rokov opäť súčasťou Osmanskej ríše a väčšina obyvateľov krajiny bola islamizovaná.