Bol veľký asi ako zrnko hrášku, vážil osem a pol gramu a ocenili ho na päť dolárov. Kúsok zlata, ktorý našiel v chladné januárové ráno roku 1848 tesár James Marshall v koryte riečky American, stál na začiatku udalosti, ktorá zmenila dejiny USA a najmä Kalifornie.
„V žiadnom prípade o tom nesmieme nikomu povedať. Keby sa ľudia dozvedeli, že sa v tejto oblasti dá nájsť zlato, vypuklo by niečo, čo si nedokážeme ani predstaviť,“ varoval nálezcu jeho zamestnávateľ John Sutter, neskrývajúc zároveň nadšenie z objavu.
Jeho predtucha bola správna, netušil však, že dejinnú výhybku už aj s Marshallom prehodili. Niečo také, ako je nález zlata vo voľnej prírode, sa dlho tajiť nedá a nebolo tomu inak ani v tomto prípade.
Zlatá horúčka, ktorá o niekoľko mesiacov s maximálnou intenzitou zachvátila toto územie a trvala približne sedem rokov, prispela nielen k osídleniu a rozvoju západného pobrežia Spojených štátov, ale aj k prudkému rozvoju celej americkej ekonomiky. Zlatokopom a neskôr ťažobným spoločnostiam sa v oblasti podarilo vyťažiť zlato v celkovej hodnote asi 50 miliárd dnešných dolárov. Niektorým priniesla skutočné bohatstvo, iným iba falošné nádeje naň. Mnohým zmenila život, nie každému však k lepšiemu a viacerých oň dokonca pripravila.
Nedalo sa to utajiť
Prehoďme na chvíľu spomínanú dejinnú výhybku naspäť a vráťme sa do obdobia, ktoré masovej zlatej hystérii predchádzalo.
Začiatkom roka 1848 tvorí USA 29 štátov a prezidentom je James K. Polk. Do histórie sa má zapísať okrem iného tým, že zväčší úniu o nové územia. Jedným z nich bude už onedlho aj Kalifornia, ktorú Američania získavajú po víťaznej vojne s Mexikom. Je to úrodná, ale málo obývaná oblasť. Také San Fr...
Zostáva vám 85% na dočítanie.