Mne a mojim peniazom vďačíte za to, čím teraz ste a je načase, aby ste svoj dlh voči mne začali splácať. Hoci táto veta vyzerá ako odkaz oligarchu niektorému zo súčasných politikov, nie je to tak. Výzvu v tomto duchu poslal pred takmer 500 rokmi cisárovi Svätej ríše rímskej obchodník a bankár Jakob Fugger.
Na prvý pohľad trúfalosť, aby poddaný takto oslovil panovníka, ktorý vládol impériu rozprestierajúcemu sa nielen na väčšej časti strednej a západnej Európy, ale aj nad novoobjavenými územiami na americkom kontinente. Tento muž si to ale mohol dovoliť, a nielen preto, že by ste ťažko vo vtedajšom svete hľadali niekoho bohatšieho. Bol to totiž práve on, kto štedro financoval predstaviteľov svetskej i cirkevnej moci, cisárov a pápežov nevynímajúc, a tí sa, pochopiteľne, snažili s ním vychádzať po dobrom.
Americký analytik a publicista Greg Steinmetz vyčíslil v knihe Najbohatší muž, ktorý kedy žil Fuggerov majetok na 2,1 milióna zlatých, čo by pri dnešnej kúpnej sile znamenalo asi 400 miliárd dolárov. Pre porovnanie, hodnota majetku najbohatšieho súčasníka Jeffa Bezosa je približne 124 miliárd dolárov.
Kto vlastne bol Jakob Fugger a ako sa v ére nastupujúceho novoveku stal z tohto potomka vidieckeho tkáča nielen najbohatší, ale aj jeden z najvplyvnejších mužov Európy?
Začal to chudobný tkáč
Odpoveď treba hľadať na juhozápade Bavorska, v Augsburgu, jednom z najstarších a na sklonku stredoveku aj najväčších nemeckých miest. Aj tu prekvitali remeslá a spomedzi nich najmä výroba tkanín. Augsburské plátno malo v širokom okolí cveng a rozvinutý obchod bol zárukou dobrého odbytu. V meste teda hľadali šťastie viacerí vidiecki tkáči a jedným z nich bol Hans Fugger z dedinky Graben, ktorý sa tu usadil v roku 1367.
Oženil sa s dcérou cechmajstra, vďaka čomu získal status mešťana a zaradil sa tak do vyššej sociálnej vrstvy. Darilo sa mu aj v remesle, časom si kúpil dom v najlepšej časti mesta a vypracoval sa až na cechmajstra. Kedysi chudobného vidieckeho tkáča tak v roku 1396 evidovali v desaťtisícovom Augsburgu ako 40. najväčšieho platiteľa daní.
Rozbehnutý biznis úspešne rozvíjala po jeho smrti manželka a po nej syn Jakob. Najlepšie to opäť dokazuje pohľad do Steuerbuch, čiže mestskej daňovej knihy, podľa ktorej mu v roku 1466 s majetkom 7 350 zlatých patrila v hierarchii platiteľov daní siedma priečka. Tri roky predtým ale Jakob Fugger, ktorému neskôr kronikári pridali k menu prívlastok starší, aby ho odlíšili od úspešného syna, urobil dôležité rozhodnutie. Opustil tkáčsky cech a vstúpil do kupeckého.
Tento krok, spolu rastom majetku potvrdzuje, že práve obchod mal byť v ďalšom období pre Fuggerovcov prioritou. Ako nemenej dôležité sa ukázalo aj rozhodnutie, aby sa rodinný majetok v budúcnosti nedelil. Keď teda o tri roky na to umiera, podniku sa ujíma najstarší syn Ulrich Fugger s bratmi. Mal ich v tom čase štyroch (ďalší dvaja zomreli ešte v detstve), no najmladší Jakob sa podľa plánov rodičov nemal venovať obchodu. Určili mu cirkevnú kariéru.
Lenže ako to v podobných prípadoch neraz býva, plány rodičov sú jedna vec a realita druhá. Jako...
Zostáva vám 85% na dočítanie.