Bol vojakom, dobrodruhom a objaviteľom, ktorý sa preslávil ako kolonizátor Ameriky, ale tiež ako básnik, spisovateľ a obľúbenec kráľovnej Alžbety I. Ani to však Angličana Waltera Raleigha neochránilo pred smutným koncom mnohých výrazných osobností svojej doby - popraviskom.
Sir Walter Raleigh, ktorý sa narodil niekedy okolo roku 1552 ako štvrtý syn v rodine nie príliš bohatého protestantského šľachtica, študoval v mladosti na Oriel College v Oxforde, napokon ale vstúpil do vojska a päť rokov bojoval vo Francúzsku na strane hugenotov.
Neskôr ho zlákali zámorské výpravy a spolu s bratom sa pokúsil zorganizovať výpravu do Severnej Ameriky a vybudovať tam kolóniu pre nových osadníkov. Plán im ale nevyšiel.
Zamieril teda do Írska, kde sa zviditeľnil pri potlačení tamojšieho povstania, za čo si vyslúžil nielen pridelenie rozsiahlych území (zaradil sa medzi najbohatších vlastníkov pôdy na juhu Írska), ale najmä priazeň panovníčky. Dotiahol to až na kapitána jej osobnej stráže, ocitol sa aj v najužšom kruhu jej poradcov a patril tak k najvplyvnejším ľuďom v Anglicku.
Koloniálne chúťky v súvislosti so severoamerickým kontinentom ho neopúšťali. Jedným z výsledkov expedícií, ktoré organizoval a financoval, bolo v roku 1585 založenie prvej anglickej kolónie Roanoke v Severnej Karolíne. Po konfliktoch s domorodcami ju však osadníci po roku museli opustiť a aj ďalšie pokusy o usadenie sa na tom istom mieste zlyhali.
Do tohto obdobia sa datuje aj Raleighov postupný spoločenský pád. Všetko vyvrcholilo, keď sa tajne oženil s dvornou dámou Alžbetou Throckmotovou. Keď sa to kráľovná dozvedela, dala ich oboch uväzniť. Po piatich mesiacoch sa síce dostal na slobodu, v nemilosti však ešte zostal niekoľko rokov.
V roku 1595 Raleigh viedol expedíciu do Južnej Ameriky s cieľom nájsť legendami opradené Eldorádo. Nenašiel ho síce, ale svoju výpravu po návrate opísal v knihe The Discovery of Guiana, ktorá prispela k rozšíreniu ďalších povestí o bájnom zlatom meste. Nebolo to jeho jediné literárne dielo, bol aj úspešným autorom básní, ktoré sa údajne predávali lepšie, než tie od Shakespeara.
Šťastena sa k nemu doma opäť otočila čelom. Po tom, ako sa v roku 1596 zúčastnil prepadnutia Cádizu, sa znovu dostal do priazne Alžbety I.. Raleigh si užíval bohatstvo, slávu, priazeň žien a provokoval. Okrem iného aj výstredným obliekaním a fajčením fajky, vďaka čomu je považovaný za prvého plejboja aj prvého propagátora fajčenia v Európe.
Po smrti kráľovnej Alžbety I. v marci 1603 nastúpil na trón suchársky Jakub I., ktorý výstredného dobrodruha nenávidel. Zbavil ho funkcie kapitána kráľovských stráží, dal ho vysťahovať z paláca, ktorý Raleigh získal od Alžbety I. a obvinil ho aj z toho, že sa zaslúžil o rozšírenie fajčenia tabaku v Anglicku, čo panovník považoval za hanebný zlozvyk. Napokon ho obvinil z účasti na údajnom sprisahaní proti kráľovi, dal ho uväzniť a odsúdiť na smrť.
V deň plánovanej popravy napokon Jakub I. udelil Raleighovi milosť a dal ho zavrieť do Toweru. Strávil tam trinásť rokov, mal k dispozícii služobníctvo, nasťahovala sa tam k nemu dokonca manželka so synom a venoval sa písaniu.
V roku 1616 sa kráľa nechal zlákať vidinou tučných ziskov a vyslal Raleigha na ďalšiu výpravu do za oceán. Opäť mal hľadať Eldorádo, expedícia sa však skončila fiaskom. No nielen to. Jeho muži napadli španielske osady ležiace na území dnešnej Venezuely, proti čomu protestoval španielsky veľvyslanec. Žiadal, aby bo Raleigh potrestaný a nahnevaný kráľ mu vyhovel. Spomenul si na trest smrti, ktorému sa vďaka jeho milosti kedysi vyhol a dal ho popraviť.
A tak 29. októbra 1618 v londýnskom Toweri kat ukončil život muža, ktorému sa, okrem iného, pripisuje výrok: „kto ovláda more, ovláda obchod, kto ovláda obchod, ovláda bohatstvo sveta a tým pádom svet samotný“.