Počas svojej takmer sedem desaťročí trvajúcej vlády sa František Jozef I. stal nielen synonymom rakúsko-uhorskej monarchie, ale aj ústrednou postavou mnohých vtipov a historiek. V nejednom prípade sa ich leitmotívom stala jeho nechuť prijímať čokoľvek nové.
Traduje sa, že tá zašla až tak ďaleko, že v Schönbrunne dlho nedovolil vybudovať splachovací záchod a ešte v roku 1900 odmietal, aby mal na pracovnom stole telefón. Keď už ho okolie o nutnosti oboch vymožeností konečne presvedčilo, súhlasil, no s podmienkou, že telefón umiestnia na záchod. Cisárov komorník Eugen Ketterl vo svojich pamätiach spomínal, že František Jozef aj tak odmietal preberať hovory, na zvoniaci aparát zvykol zakričať „Počkať!“ a slúchadlo musel prísť zdvihnúť on.
Táto historka ilustruje nielen mocnárov vzťah k technickému pokroku, ale aj celkovo k zmenám, ktoré so sebou doba prinášala. Sám sa, a to v podstate už od mladosti, staval do pozície človeka, ktorý požiadavkám a vymoženostiam modernej doby nerozumie, je presvedčený, že vývoj sa uberá nesprávnym smerom a ide len o dočasné vybočenie z normálu, ktoré sa skôr či neskôr napraví.
Na druhej strane, hoci sám mnohé zmeny prijímal ťažko, pre ich všeobecnú akceptáciu sa chtiac-nechtiac napokon väčšinou odhodlal. Viaceré rozhodnutia, takpovediac osudové, ktoré počas svojej vlády urobil, ale jeho ríšu postupne priviedli k rozkladu.
Hlavne buď dobrý
Vskutku zvláštne, formou do istej miery aj bizarné, bolo odovzdanie moci iba osemnásťročnému Františkovi Jozefovi. Prebehlo 2. decembra 1848 v Olomouci, kam sa utiahla cisárska rodina aj s dvorom, keď musela na jeseň toho roku opustiť revolúciou zmietanú Viedeň.
Rakúske cisárstvo v tom čase už potrebovalo zmenu. Slabomyseľný panovník Ferdinand I., prezývaný Dobrotivý, bol iba symbolickou figúrkou na tróne, neschopnou rázneho rozhodovania a navyše sa skompromitoval sľubmi, ktoré dal revolucionárom. Ak teda Habsburgovci nechceli prísť o trón, museli konať a nájsť schopného a energického mocnára.
Vtedy sa iniciatívy chopila arcivojvodkyňa Žofia. Ctižiadostivá manželka cisárovho brata Františka Karola chcela na tróne vidieť najstaršieho syna, ktorého od detstva na úlohu panovníka systematicky pripravovala. Podporu našla u ministerského predsedu kniežaťa Schwarzenberga a presvedčiť Ferdinanda aby abdikoval a manžela aby sa vzdal nároku na trón v prospech syna, nebolo ťažké.
Zostáva vám 85% na dočítanie.