Je to doslova raj na Zemi a ideálne miesto pre pokojný a blahobytný život. Nádherná úrodná krajina s úžasnými klimatickými podmienkami, taká úrodná, že kukurica tam dozrieva trikrát za rok. Rieky a potoky s krištáľovo čistou vodou, v korytách ktorých sa trblietajú zrnká zlata. Lesmi a prériami sa preháňajú stáda zveri, stromy sú obsypané exotickým ovocím, sú tam obrovské plantáže cukrovej trstiny, bavlny a kávy, zlaté a strieborné bane a ďalšie nevyčerpateľné zásoby nerastného bohatstva. Navyše veľmi priateľské domorodé obyvateľstvo a prakticky žiadne choroby.
Takýmito a podobnými superlatívmi opisoval na začiatku dvadsiatych rokov 19. storočia škótsky dobrodruh Gregor MacGregor svojim krajanom stredoamerický štát Poyais. Vystupoval ako jeho najvyšší predstaviteľ – cazique, a keď povedal, že sa do Británie vrátil kvôli tomu, aby pre túto zámorskú krajinu našiel investorov a osadníkov, mnohým ľuďom nebolo viac treba. A tak sa začal odvíjať príbeh jedného z najväčších podvodov histórie.
Hrdina i podliak
Gregor MacGregor poznal dôverne prostredie a pomery v Južnej a Strednej Amerike, prežil tam viac než desať rokov. Do zámoria odišiel čiastočne z núdze a do istej miery z túžby po bohatstve a dobrodružstve.
Rodák zo škótskeho Glengylu bol pôvodne dôstojníkom britskej armády. Strávil v nej šesť rokov a postup, konkrétne poručícku a potom kapitánsku hodnosť, si tam vlastne iba kupoval. Najprv na to využil matkine peniaze, potom veno svojej bohatej manželky. Po jej smrti ale zostal bez prostriedkov, a tak sa nepríjemnú situáciu rozhodol riešiť odchodom do Latinskej Ameriky, kde v tom čase španielske kolónie bojovali za svoju nezávislosť.
Na rozdiel od predošlého obdobia sa vo vojsku Simona Bolívara počas venezuelskej vojny za nezávislosť prejavil už naozaj ako schopný dôstojník. Preslávil sa v bojoch proti španielskej armáde, keď viackrát prejavil osobnú odvahu i veliteľskú rozhodnosť. „Pri obrane Cartageny zohral čestnú, i keď možno nie príliš viditeľnú úl...
Zostáva vám 85% na dočítanie.