Spisovateľ Léon Bloy ju označil za „tragickú pouličnú lampu“, básnik Paul Verlaine sa o nej vyjadril ako o „kostre zvonice“ a Guy de Maupassant nevedel, či mu pripomína „nevzhľadnú pyramídu zo železných rebríkov“, alebo „smiešny továrenský komín“.
Námietky proti veži, ktorá sa po dokončení mala stať najvyššou stavbou sveta, zaznievali od chvíle, keď francúzske ministerstvo priemyslu a obchodu zverejnilo výsledky súťaže na budúcu dominantu Svetovej výstavy 1889 v Paríži a predstavilo víťazný projekt Gustava Eiffela. V ďalších mesiacoch naberali na intenzite, a keď na Marsových poliach začali robotníci kopať jej základy, zdvihol sa proti „Babelskej veži“, ako ju kritici označovali, vôbec najsilnejší protest.
„Na širokých bulvároch a veľkolepých promenádach Paríža stoja najušľachtilejšie pamiatky, aké kedy človek vytvoril. Necháme ich znesvätiť? Má sa pre budúcnosť spojiť barok s obchodnými záujmami nejakého konštruktéra, aby toto mesto zostalo nenávratne zohavené a zhanobené? Kto chce pochopiť, pred čím varujeme, nech si predstaví túto smiešnu vežu ako dominantu Paríža, ktorej barbarstvo znevažuje Notre-Dame, Invalidovňu, Víťazný oblúk a ďalšie klenoty architektúry. O dvadsať rokov uvidíme len odporný tieň toho hnusného kovového stĺpa, ktorý sa rozleje ako atramentová škvrna,“ stálo okrem iného vo vyhlásení, ktoré 14. februára 1887 uverejnili noviny Le Temps.
Boli pod ním podpísané desiatky významných osobností, ako napríklad hudobní skladatelia Charles Gounod a Jules Massenet, uznávaný architekt Charles Garnier, spisovatelia Alexandre Dumas mladší, Emile Zola alebo už spomínaný Maupassant.
Amerika to nedokáže, my áno!
Tento ani ďalšie protesty, ba ani súdna žaloba, ktorú proti stavbe Eiffelovej veže podali majitelia domov v okolí Marsových polí, však nakoniec nepadli na úrodnú pôdu. Aj preto, že organizátori každej svetovej výstavy chceli návštevníkov niečím ohúriť a ani Francúzi neboli výnimkou.
S neskrývanou závisťou totiž na konci 19. storočia sledovali mohutný rozvoj, ktorý zachvátil Spojené štáty americké, a s hrdosťou sebe vlastnou túžili dokázať, že práve Paríž je nielen centrom umenia, ale aj technického pokroku. Využiť na t...
Zostáva vám 85% na dočítanie.