„Nech v tomto zhromaždení panuje šťastná zhoda a nech sa táto doba stane pamätnou pre blaho a prospech kráľovstva,“ vyhlásil francúzsky kráľ Ľudovít XVI. v máji 1789 na úvod zasadnutia generálnych stavov. Zvolal ich ako prvý panovník po 175 rokoch pre mimoriadne zlú hospodársku situáciu krajiny, ktorú bolo treba riešiť. Jedným z delegovaných príslušníkov tretieho stavu (čiže meštianstva, prvé dva stavy tvorili zástupcovia šľachty a cirkvi) bol aj 31-ročný Maximilien Robespierre.
Rodák z Arrasu si ešte počas štúdia práva na parížskom Lycée Louis-le-Grand osvojil ideály rímskej republiky, no najmä myšlienky filozofa Jeana-Jacqua Rousseaua. Bol nadaný, usilovný, bezúhonný a keď v roku 1775, krátko po svojej korunovácii, navštívil školu kráľ Ľudovít XVI., práve Robespierra vybrali, aby ho v mene študentov privítal a vzdal mu hold. Nikto vtedy nemohol tušiť, že ich cesty sa o niekoľko rokov opäť pretnú, no už za úplne iných okolností.
Ten človek to dotiahne ďaleko
Po absolvovaní práva si Robespierre v rodnom meste otvoril advokátsku prax. Rýchlo si vybudoval dobré meno a dotiahol to až na post trestného sudcu. V tejto funkcii sa ale necítil dobre. Chcel ľuďom pomáhať, obhajovať ich, nie trestať, a tak sa po čase úradu vzdal. Nedokázal sa vraj zmieriť s predstavou, že by mal niekoho odsúdiť na trest smrti.
Vrátil sa k advokácii. Zastupoval najchudobnejších, zväčša zadarmo, a zvesti o jeho skromnosti, zmysle pre spravodlivosť a čestnosť sa šírili ďaleko za hranicami mesta. Možno by takto pokračoval naďalej, keby neprišlo v úvode spomínané zasadnutie generálnych stavov.
To od prvej chvíle sprevádzali búrlivé diskusie, a práve tretí stav, ktorý zastupoval aj Robespierre, presadzoval, aby sa rokovalo aj o reformách v spoločnosti a vytvorení zákonodarného orgánu, ktorý vypracuje a prijme ústavu. K dohode však nedošlo, a tak sa 9. júla 1789 tretí stav, s podporou časti šľachty, vyhlásil za Ústavodarné národné zhromaždenie.
„Ten človek to dotiahne veľmi ďaleko,“ poznamenal počas rokovaní na adresu advokáta z Arrasu gróf Honoré Gabriel Riqueti de Mirabeau, jeden zo stúpencov konštitučnej monarchie. Robespierre bol na zasadnutiach stavov skutočne od začiatku veľmi aktívny, často sa zapájal do debaty a s veľkým zápalom rečnil.
Aj keď 14. júla 1789 vypukla revolúcia, bol od prvého momentu v centre jej diania. Podieľal sa na formulovaní Deklarácie práv človeka a občana, neskôr aj na príprave ústavy, predkladal a presadzov...
Zostáva vám 85% na dočítanie.