Staničný perón je plný ako vari nikdy predtým a pohľady všetkých ľudí smerujú do priestoru, kde by sa mal každú chvíľu objaviť vlak. Viacerí sa podchvíľou pozerajú na hodinky, pritom nikto ním nechce nikam cestovať. Ani nemôže, je to špeciálny vlak a má tu konečnú.
„Už ho vidím,“ zakričí ktosi a dav zašumí vzrušením. Je 25. januára 1890, deväť minút pred štvrtou popoludní, keď súprava zastavuje pri nástupišti a z vozňa vystupuje mladá žena. Práve na ňu tu všetci čakajú.
„Stanica bola nabitá, bolo tam snáď tisíc ľudí a keď som vystúpila z vlaku, ako na povel mi začali volať na slávu,“ opísala neskôr búrlivé privítanie.
Ovácie boli namieste. Nellie Bly totiž práve dokázala to, čo nikto pred ňou. Dokonca ani Phileas Fogg, ktorého nechal Jules Verne vo svojom románe prejsť okolo sveta za 80 dní, čo mnohí považovali za nemožné. A jej sa to podarilo ešte rýchlejšie. Do New Jersey prišla presne 72 dní, šesť hodín a 11 minút po tom, ako na túto cestu, ktorú si doslova vyvzdorovala, vyštartovala.
Osamelá sirota zasahuje
Priebojnosť a cieľavedomosť jej neboli cudzie. Nevedno, či ich zdedila, alebo sa vyvinuli v dôsledku neradostného osudu, keď v detstve prišla o otca, pre nedostatok financií musela opustiť školu a jej matka bola nútená uživiť päť potomkov. Keď sa však 21-ročná Elizabeth Jane Cochranová, ako znelo jej pravé meno, objavila v roku 1885 na mediálnej scéne, pripomínalo to úder blesku.
Na začiatku bol článok v novinách Pittsburgh Dispatch, v ktorom sa dočítala, že jediným poslaním žien je rodenie detí. Jeho autorovi adresovala „šťavnatý“ list, ktorý podpísala pseudonymom Osamelá sirota.
Zostáva vám 85% na dočítanie.