Pred 230 rokmi, 12. marca 1790, zomrel muž, ktorého meno poznajú skôr nadšenci armády alebo histórie. A možno ani oni nie. Napriek tomu dal vzniknúť frazeologizmu, ktorý sa udomácnil nielen v našom slovníku, ale aj vo francúzštine či v nemčine.
Poďme však pekne po poriadku a prenesme sa do obdobia takzvanej sedemročnej vojny. Dvoma hlavnými protivníkmi sú rakúska cisárovná Mária Terézia a ostrieľaný pruský kráľ Fridrich II., telom i dušou vojak. Fridrich už v predchádzajúcich bojoch o rakúske dedičstvo primal mladú panovníčku, aby mu odstúpila Bavorsko a najmä bohaté Sliezsko.
Práve tohto územia sa však Mária Terézia nechce vzdať, a tak len čo trochu skonsoliduje armádu a zabezpečí si spojencov vo Francúzsku a v Rusku, chce sa do bojov pustiť znovu. Cieľ je jasný – vytlačiť Fridricha zo Sliezska a v ideálnom prípade si ešte niečo uchmatnúť z niekdajších dŕžav koruny. Fridrich však jej zámer odhalí a predbehne ju s aktivitou, keď v roku 1756 vpadne na územie Saska a cez severné Česko sa približuje k Sliezsku. Rakúske vojská ho však v júni 1757 zastavia v bitke pri Kolíne.
Fridrich zúri, siahne svoje vojská od Prahy, ktorú obliehajú, a obe armády sa chystajú na boje o Svidnicu a Vroclav – dve dôležité sliezske mestá. V októbri obkľúčia cisárske vojská Svidnicu a Fridrich má čo robiť, aby svoje sily nejako skonsolidoval.
Husársky kúsok Slováka
A vtom na scénu dejín vojenstva vstupuje Andrej Hadik, v tom čase už podmaršal. Keď sa všetka pozornosť koncentruje na Sliezsko, na čele asi 3 500 husárov a pešiakov sa zvrtne a presunie až k vyše tristo kilometrov vzdialenému Berlínu. Vďaka dobrým vyzvedačom a koordinácii všetkých jednotiek sa k nemu priblížia takmer nepozorovane. A keď v noci 16. októbra vpadnú na predmestie hlavného mesta Pruského kráľovstva, Berlínčania sú poriadne zaskočení.
V boji, ktorý však vďaka momentu prekvapenia nie je príliš intenzívny, sa Hadikovi podarí rozohnať mestskú posádku a metropolu obsadiť len s ľahkou jazdou a so šiestimi delami. Jeho straty sú nepatrné – 10 mužov, 28 zranených a štyri kone.
Šok je dokonalý, z mesta utečie dokonca aj kráľovná (Fridrichova manželka). Okrem predmestia sa jeho vojaci zdržia rabovania a plienenia, za túto „láskavosť“ si však nechajú poriadne zaplatiť. Takmer tristotisíc toliarov nie je v tých časoch bagateľ. K tomu pribudne ešte ďalšie výpalné z Frankfurtu nad Odrou, cez ktoré Hadikove jednotky ustupujú. Je ich totiž príliš málo na to, aby Berlín
udržali, najmä ak sa na jeho obranu pohlo vojsko Fridricha Pruského.
Hadik medzi mužov rozdelí 25 toliarov, zvyšok pošle Márii Terézii, ktorá ho následne odmení nielen finančne, ale aj hodnosťami a titulom. A hoci Rakúsko napokon celú sedemročnú vojnu v podstate prehrá, Hadikov odvážny, no riskantný manéver sa do histórie zapíše ako husársky kúsok a tento pojem sa okrem monarchie rozšíri aj do ďalších nemecky hovoriacich krajín ako Hussarenstück a do Francúzska ako tour d’hussard.
Minister vojny proti nevoľníctvu
Samotný Andrej Hadik je zaujímavá osobnosť, už len tým, že bol jedným z mála Slovákov, ktorí to dotiahli v rakúskej armáde poriadne vysoko. Pochádzal zo zemianskej rodiny z Turca.
Ako píše v článku Poľný maršal Andrej Hadik (vyšiel v magazíne Obrana) historik Andrej Segeš, „z jeho vlastnoručne napísaného životopisu z roku 1774, ktorý je uložený vo Vojnovom archíve vo Viedni (kópiu vlastní aj Vojenský historický ústav v Bratislave), vyplýva, že sa narodil 16. októbra 1711 na Žitnom ostrove, kde vtedy slúžil jeho otec Michal Hadik ako husársky kapitán.“ A hoci mladého Andreja to ťahalo na kňazskú dráhu, nakoniec si na naliehanie otca tiež zvolil vojenskú kariéru.
A zdá sa, že urobil dobre. Začínal ako zástavník v Dežőfiho husárskom pluku. Keďže sa osvedčil vo vojne o poľské dedičstvo, rýchlo stúpal po rebríčku hodností a vo veku 33 rokov už z neho bol plukovník. Dovtedy stihol bojovať okrem iného proti Turkom na Balkáne či vo vojne o habsburské dedičstvo.
Po spomínanom husárskom kúsku v Berlíne bol povýšený na generála jazdectva a dostal najvyššie vojenské vyznamenania rakúskej monarchie. V roku 1774 bol Hadik povýšený na poľného maršala, vyššiu hodnosť už získať nemohol. Prakticky do...
Zostáva vám 85% na dočítanie.