Keď bola Bratislava svadobným darom: Výzdoba v paláci mala byť dočasná, napokon pretrvala stáročia

Kedy a ako vlastne táto veduta, čiže celkový výtvarný pohľad na mesto, vo Florencii vznikla a prečo práve Bratislava?

Bol to svadobný dar pre arcivojvodkyňu Janu Habsburskú, dcéru cisára Ferdinanda I., pri príležitosti jej svadby s Francescom Medicim v zime roku 1565. Budúci manžel a jeho otec Cosimo I. Medici vtedy pre ňu pripravili prekvapenie. Len čo vstúpila na nádvorie paláca, ktorý sa mal stať jej novým príbytkom, ocitla sa obklopená vedutami miest habsburskej monarchie, ktoré poznala a mali jej pripomenúť domov. Bratislava, respektíve v tom čase Possonia, ako je to aj pri maľbe uvedené, bola jedným zo 17 takto zobrazených miest.

Je známe, ako na to princezná reagovala?

Doboví autori opísali veľmi podrobne jej slávnostný príchod a uvítanie vo Florencii dva dni pred svadbou, teda 16. decembra 1565, ale takéto detaily nespomínajú. O jej vstupe do paláca máme svedectvo od miestodržiteľa grófa Georga von Helfensteina, ktorý bol v svadobnom sprievode. Napísal, že po tom, ako prešla bránou paláca, sa Jana ocitla na nádvorí s bohato zdobenými stĺpmi a vyobrazeniami miest na stenách, zostala tam stáť a kochala sa pohľadom na výzdobu.

Pri pohľade na zoznam miest, ktoré sú na nádvorí vyobrazené, je zaujímavé, že práve Bratislava je tam ako jediné uhorské mesto.

Bolo to kvôli tomu, že Budín i ďalšie významné mestá Uhorska boli v tom čase okupované Turkami a Bratislava sa stala korunovačným mestom. Niektoré dobové pramene dokonca označujú všetky vyobrazené mestá ako nemecké, čiže citta della Germania, čo je pravdaže skreslené.

Ktoré mestá tam teda boli namaľované?

Okrem Bratislavy ešte Viedeň, Praha, Innsbruck, Ebersdorf, Sterzing, Kostnica, Viedenské Nové Mesto, Hall in Tirol, Terst, Breisach na Rýne, Pasov, Stein-Krems na Dunaji, Klosterneuburg, Graz, Linz a Freiburg im Breisgau. Pôvodne ich malo byť viac, lenže Znojmo, Olomouc, Vroclav a Klagenfurt nakoniec na nádvorí nenašli miesto.

​Prečo?

Podklady k mestám mali zabezpečiť Giulio Ricasoli, ktorý pôsobil ako toskánsky veľvyslanec pri cisárskom dvore vo Viedni, a nemecký obchodník Hieronymus Kraffter z Augsburgu. V listoch, ktoré Ricasoli adresoval do Florencie sa spomína, že v týchto mestách nemajú maliarov, ktorí by boli schopní zachytiť panorámu mesta. Snažil sa teda získať aspoň už existujúce veduty, tie však buď nemali, alebo ich neposlali.

Výzdobu prvého, takzvaného Michelozzovho nádvoria, mal na starosti slávny Giorgio Vasa...