Ukrajino, Ukrajino, Ukrajino, kraju mij/ ja za tebe, Ukrajino, muky ťažki vyťerpiv... spieva sa v jednej z ľudových piesní. Slová sú dnes nanajvýš aktuálne, no pri štáte na východ od Slovenska by sa mohli spievať pokojne aj pred dvesto alebo tisíc rokmi. Aj keď územie, ktoré dnes poznáme ako Ukrajinu, malo v tých časoch iné názvy.
Široký kus zeme medzi Pripjaťskými močiarmi a Čiernym morom tvoria až na niekoľko výnimiek roviny, nížiny a stepi. Nedostatok prirodzených bariér tak po stáročia spôsoboval, že si z tejto úrodnej európskej obilnice odkrajovali podľa ľubovôle rôzne mocnosti a štáty.
Napriek tomu (alebo možno práve preto) si vytvorila húževnatú identitu pretavenú do jedného z najväčších štátov v Európe. Tu je v skratke príbeh jej dlhej cesty.
Slovania aj Mongoli
Územie dnešnej Ukrajiny bolo osídlené už v piatom tisícročí pred Kristom, pričom z praveku sa spomínajú najmä nálezy takzvanej tripolskej kultúry. Keď sa posunieme do staroveku, juh Ukrajiny bol jedným z okrajov vtedajšieho antického sveta.
Na pobreží Čierneho mora a na Krymskom polostrove vznikali grécke kolónie a neskôr sa tu pohybovali kmene Gótov a Kimerov, ktorých vo svojej Odysei spomína aj Homér. Tieto kočovné kmene, neskôr predovšetkým v okolí riek Dnepra a Dnestra, vytlačili Skýti a začlenili ho do svojho kráľovstva.
V priebehu šiesteho a siedmeho storočia sa na tomto území objavujú aj prvé slovanské kmene, za všetkých spomeňme aspoň Drevľanov, Uličanov, Poľanov, Tivercov či Polovcov. Na prelome 5. a 6. storočia vzniká aj mesto Kyjev, ktoré podľa...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.