Africký kontinent je známy svojou chudobou. Málokto si však úplne uvedomuje príčiny enormnej chudoby. Jedným z najhorších príkladov vykorisťovania Afriky bola vláda belgického kráľa Leopolda II. nad Kongom. Tá bola príliš krutá už aj na pomery i tak krutej politiky kolonializmu. Leopoldova túžba po bohatstve a moci zabila alebo doživotne zmrzačila milióny Konžanov. Smutným paradoxom dnes je, že napriek tomu jeho aktivity položili základy výskumu, ktorý dal svetu aj niečo pozitívne – vakcínu, ktorá môže zachraňovať životy po celom svete a má potenciál zachrániť práve jeho chudobné časti, akou je Afrika a africké Kongo.
Kolonialisti prišli do Afriky, vzali všetko, čo mohli, a pretrhali existujúce spoločenské väzby. Okrem obrovského množstva surovín ukradli či zabili nespočítateľné množstvo ľudí. S týmito násilnými činmi prišla fragmentácia spoločnosti. Pohľad na súčasnú Afriku plnú konfliktov môže u niekoho vytvárať povrchný dojem, že Afrika bola vždy kontinentom nepoučiteľných divochov. Jednou z príčin konfliktov je však práve deštrukcia tamojších spoločností, ktorá prišla s kolonizáciou. Či už kolonisti využívali formu priamej alebo nepriamej vlády, vyberali si lojálne a jednoducho ovládateľné etnické skupiny, ktorým potom umožnili vládnuť ostatným. Stratégiou rozdeľuj a panuj postavili proti sebe národy a vytvorili krivdy také hlboké, že si ich nedokážu odpustiť dodnes.
Cudzie mocnosti si pri kolonizovaní Afriky rozkrájali kontinent ako koláč a pri procese dekolonizácie vytvorili desiatky umelých štátov. Afričania nemali slovo pri ich tvorbe pred kolonizáciou ani počas dekolonizácie. Vznikli narysovaním čiar na stoloch odchádzajúcich koloniálnych pánov. Nehľadiac pritom na prastaré kmeňové hranice a spoločenské či náboženské rozmiestnenie etník a kultúr, zasiali tak aj pri svojom odchode dôvody na vznik konfliktov. Koloniálne hranice slúžili len ekonomickým záujmom hegemónov. Dnes sa preto nie je prečo čudovať, že mnoho konfliktov o zdroje vzniká medzi ľuďmi, ktorí boli často pôvodom z rovnakého etnika. V súčasnosti však žijú na opačnej strane hranice – v inom štáte, s ktorým sa medzitým mohli stotožniť, a táto falošná identita ich ženie do vojen proti svojim ľuďom....
Zostáva vám 85% na dočítanie.