Spojenie s cenou zlata. Telegrafovanie cez Atlantik považovali mnohí za nemožné, jeden muž chcel dokázať opak

1/6Položenie telegrafického kábla na dno Atlantického oceánu sprevádzali problémy. Niekoľkokrát sa napríklad počas inštalácie pretrhol a jeho spojenie bolo komplikované. V dvoch prípadoch bolo dokonca treba začať odznova, pretože odtrhnutá časť sa stratila v hlbinách.Wikimedia Commons

2/6Obraz britského maliara Roberta Dudleya zachytávajúci moment, keď loď Great Eastern 27. júla 1866 pristála pri Newfoundlande a z jej paluby potiahli posledné desiatky metrov telegrafického kábla na americký kontinent.Wikimedia Commons

3/6Cyrus Field bol napriek skeptickým názorom od začiatku presvedčený, že telegrafický kábel sa na dno Atlantického oceánu dá položiť a bude aj fungovať. Keď sa to v lete 1858 podarilo, nechal si urobiť portrét, ako stojí pri glóbuse a v ruke drží kus kábla. Vtedy ešte netušil, že spojenie medzi americkým a európskym kontinentom zakrátko zlyhá a obnoviť sa ho po obrovskom úsilí znovu podarí až o osem rokov.Wikimedia Commons

4/6Dobová schéma prvého transatlantického vedenia.Wikimedia Commons

5/6Pomerne veľkým problémom bolo dostať niekoľko tisíc kilometrov kábla na palubu lode. Pri prvom pokuse museli pre jeho veľkú hmotnosť použiť dve plavidlá. Až pri opakovanom v roku 1865 sa ho podarilo naložiť celý naraz. Poslúžil na to vyradený luxusný parník Great Eastern, ktorý doslova „vypitvali“ a kajuty pre cestujúcich nahradili obrovské zásobníkmi s bubnami, na ktorých bol kábel navinutý.Wikimedia Commons

6/6Spojiť európsky a americký kontinent telegrafickým káblom sa napokon podarilo pomocou najväčšej lode svojej doby Great Eastern. Na tejto snímke je zachytená počas kotvenia pri brehoch Newfoundlandu na konci júla 1866.Wikimedia Commons