Sú zoradení jeden za druhým, stoja po pás vo vode a v rukách zvierajú akési hrubé lano, ktoré vychádza z obrovskej lode, kotviacej v zátoke. Na prvý pohľad to vyzerá, že sa ju táto skupina chlapov snaží pritiahnuť bližšie k brehu, no zdanie v tomto prípade klame.
Je piatok 27. júla 1866 a na newfoundlandskom pobreží Atlantiku pri malej dedinke Heart‘s Content sa práve odohráva udalosť, ktorá zmení svet. To, čo tí chlapi ťahajú, totiž nie je lano, ale telegrafický kábel a onou loďou iba prechádza. Hneď za ňou klesá na dno oceánu a jeho druhý koniec vyúsťuje o 4 200 kilometrov ďalej, na ostrove Valentia v západnom Írsku.
„Na náš breh bol práve položený najdokonalejší kábel, ktorým sa s Božím požehnaním podarilo dokončiť telegrafické spojenie medzi Anglickom a americkým kontinentom,“ znie prvá správa, ktorá ním ešte v ten istý deň prejde do Európy.
Na oboch stranách Atlantiku prepuká radosť. Teší sa aj 36-ročný podnikateľ Cyrus Field, zároveň však aj uprostred všeobecnej eufórie zostáva stáť nohami pevne na zemi.
„Kábel je vďaka Pánu Bohu položený a je v dobrom stave,“ posiela správu svojim spolupracovníkom do New Yorku.
Prečo tá zdržanlivosť? Má na ňu naozaj pádny dôvod. Prepojeniu oboch kontinentov telegrafickým káblom zasvätil posledných dvanásť rokov svojho života a dobre vie, ako blízko je od triumfu k fiasku.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
