TASR/AP
StoryEditor

Chcel vyvolať toľko konfliktov, aby ich USA nezvládli. Ekonomický kolaps pripútal Castra k Sovietom

24.11.2017, 23:00
Autor:
ČTKČTK
Syn plantážnika a jeho kuchárky sa politicky angažoval už ako študent práva v Havane.

Takmer polstoročie rozhodoval o všetkých aspektoch života na Kube - jedni ho mali za totalitného vládcu, druhí za "garanta dôstojnosti a nezávislosti Kuby". Vodca kubánskej revolúcie a dlhoročný prezident Fidel Castro, ktorý zomrel 25. novembra 2016 vo veku 90 rokov, si priaznivcov získaval nielen bojom proti imperializmu pod heslami "Vlasť alebo smrť!", Ale neskôr aj bezplatným zdravotníctvom a odstránením približne 25-percentnej negramotnosti. Jeho budovanie socializmu však nakoniec priviedlo kubánske hospodárstvo ku kolapsu.

Už ako študent sa politicky angažoval

Pre talentovaného rečníka Castra nebolo v 50. rokoch tak ťažké získať si srdce davu. V tom čase bola totiž Kuba rajom amerických investícií aj turistov, ktorí sa jazdili zabávať do havanských nevestincov, zatiaľ čo väčšina vidieckeho obyvateľstva žila v chatrčiach z dreva a blata. Kuba bola síce tretia v príjmoch na hlavu z krajín Latinskej Ameriky, ale medzi obyvateľmi panovali extrémne rozdiely. Vtedy vtrhol do politického ringu "advokát chudobných" Fidel Castro.

​Syn plantážnika a jeho kuchárky Fidel Castro Ruz sa narodil 13. augusta 1926 a už ako študent práva v Havane sa politicky angažoval, a to nielen na Kube. Napríklad v roku 1947 sa zúčastnil neúspešného pokusu o zvrhnutie diktatúry v Dominikánskej republike, rok nato stál na barikádach v Bogote. V tom čase sa aj oženil s Mirthou Díazovou, s ktorou má syna Fidelita (jadrového fyzika) a s ktorou sa po siedmich rokoch rozviedol. Neskôr splodil Castro ešte minimálne päť synov a dcéru, ktorá v roku 1993 emigrovala do USA.

Za začiatok kubánskej revolúcie býva označovaný útok na kasárne Moncada v Santiagu de Cuba 26. júla 1953, ktorý mal začať národné povstanie. Za túto neúspešnú akciu bol Castro odsúdený na 15 rokov, po dvoch rokoch bol však amnestovaný a odišiel do Mexika, kde založil Hnutie 26. júla. S niekoľkými jeho členmi, vrátane Ernesta Che Guevaru, sa v decembri 1956 vylodil na pobreží Kuby a z hôr Sierra Maestra potom viedol partizánsku vojnu.

Od januára 1959 potom začal Castrov režim budovať socializmus. Po pozemkovej reforme znárodnil majetok zahraničných aj domácich podnikateľov a zrušil politické strany. V politických procesoch boli odsúdení na trest smrti či dlhoročné žaláre nielen predstavitelia Batistovho režimu, ale aj niektorí niekdajší Castrovi compaňeros. V zahraničnej politike pokračoval v boji proti USA okrem iného s programom "dva, tri Vietnamy", ktorý mal vyvolať vo svete niekoľko lokálnych konfliktov, ktoré by USA nedokázali zvládnuť. V tomto duchu začala Kuba podporovať partizánske hnutia v Latinskej Amerike a Afrike.

Navštívil aj Československo

Kolaps ekonomiky v polovici 60. rokov donútil Castra rezignovať na nezávislú politiku a definitívne sa prikloniť k Sovietskemu zväzu. Urobil tak podporou invázie do Československa v auguste 1968, čím stratil časť priaznivcov, ale získal materiálnu pomoc a odbytiská pre kubánsky cukor. Rozpad Sovietskeho zväzu zasadil po roku 1991 kubánskemu hospodárstvu citeľnú ranu, takže Castro zľavil zo svojich dogiem, avšak len hospodárskych a nijako výrazne.

​Castro niekoľkokrát navštívil niekdajšie Československo. V júni 1972 v Prahe dostal Rád bieleho leva I. triedy a čestný doktorát Karlovej Univerzity. Krátko sa v Československu zastavil tiež v septembri 1973 a v novembri 1986.

V júli 2006 odovzdal kubánsky vodca Fidel Castro kľúčové vládne právomoci svojmu mladšiemu bratovi Raúlovi. Pôvodne malo ísť iba o dočasné riešenie, než sa dlhoročný vládca Kuby dostane zo zdravotných problémov. Vo februári 2008 však Raúl získal vedúce funkcie natrvalo. Za Raúla Castra sa prijalo niekoľko reforiem s cieľom povzbudiť upadajúcu kubánsku ekonomiku, mocenský monopol komunistickej strany však zostal nedotknuteľný. Výraznejšie oteplenie nastalo v americko-kubánskych vzťahoch. Americký prezident Barack Obama v marci 2016 navštívil Kubu ako prvý úradujúci americký prezident po 88 rokoch.

Po odovzdaní právomocí Raúlovi sa Fidel na verejnosti objavoval len zriedka. Často sa však vyjadroval v tlači k rôznym témam, napríklad v texte plnom historických reminiscencií kritizoval Obamu a USA, od ktorých vraj Kuba "nepotrebuje žiadne dary".

01 - Modified: 2024-11-10 20:50:19 - Feat.: - Title: Južne od Kuby zaznamenali až dve zemetrasenia, druhé bolo ešte silnejšie 02 - Modified: 2024-11-10 17:28:49 - Feat.: - Title: Južne od Kuby zaznamenali silné zemetrasenie 03 - Modified: 2024-11-08 11:22:48 - Feat.: - Title: Blanárov rezort vyzýva ľudí, aby zvážili cestu na Kubu do vyriešenia výpadkov prúdu 04 - Modified: 2024-11-07 06:34:21 - Feat.: - Title: Hurikán Rafael spôsobil na Kube rozsiahly výpadok dodávok elektriny. Evakuovali vyše 70-tisíc ľudí 05 - Modified: 2024-10-28 17:30:00 - Feat.: - Title: Polstoročné elektrárne sa rozpadávajú, palivo nie je. Kuba ide od blackoutu k blackoutu a zlosť rastie
menuLevel = 2, menuRoute = history/studena-vojna, menuAlias = studena-vojna, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
15. november 2024 06:01