Najsilnejší výbuch jadrovej bomby v dejinách vykonal bývalý Sovietsky zväz 30. októbra 1961, keď odpálil bombu o sile 50-tisíc kiloton TNT. Urobil tak v neobývanej oblasti nad ostrovom Nová zem v Barentsovom mori, ale smrteľnou dávkou rádioaktivity bola kontaminovaná oblasť s priemerom 180 kilometrov a tlaková vlna trikrát obletela Zem.
Explózia takzvanej Car-bomby bola takmer štyrikrát silnejšia ako najsilnejšia americká Castle Bravo, odpálená v roku 1954 na atole Bikini.
V rámci závodov v zbrojení práve v roku 1954 začal aj Sovietsky zväz pracovať na vývoji tejto cárskej bomby (RDS-220). Pôvodne mala byť trojstupňová, čo by znamenalo ešte dvakrát väčšiu silu, ale nakoniec bola vybavená plášťom z olova, ktorý účinok utlmil.
Bomba mala hmotnosť 24,8 tony, bola dlhá osem metrov a v priemere mala dva metre. Pre jej dopravu bol upravený štvormotorový turbovrtuľový bombardér Tupolev Tu-95V.
Zhodená bola z výšky 10,5 kilometra, ale mala padák, aby sa spomalil jej zostup a posádka lietadla mohla uniknúť do dostatočnej vzdialenosti od epicentra výbuchu. Ten nastal vo výške štyri kilometre nad povrchom. Ohnivá guľa o teplote rádovo miliónov stupňov Celzia zasiahla zemský povrch, kde spôsobila kráter a zemetrasenie o sile vyše piatich stupňov Richterovej škály.
Na konštrukcii Car-bomby sa podieľal aj neskorší nositeľ Nobelovej ceny za mier Andrej Sacharov, ktorý po teste začal vystupovať proti jadrovým zbraniam.
Bol tiež jedným z iniciátorov sovietsko-britsko-americkej Zmluvy o zákaze pokusov s jadrovými zbraňami v ovzduší, kozmickom priestore a pod vodou z roku 1963, čo bola prvá medzinárodná zmluva o obmedzení jadrového zbrojenia.