Peter Olajoš, generálny riaditeľ BVSBVS
StoryEditor

Olajoš: Kvalita našej vody je miestami na takej úrovni, že nepotrebuje takmer žiadne úpravy

30.06.2022, 00:00

Bratislavská vodárenská spoločnosť čelila pred pandémiou veľkým výzvam. Stabilizáciu spoločnosti a zefektívnenie viacerých procesov zvládla, no ani naďalej nespomaľuje. Na otázky o plánoch spoločnosti a o situácii vo vodárenskom sektore v rozhovore odpovedal generálny riaditeľ BVS Peter Olajoš.

Pandémia bohužiaľ pretrváva aj naďalej, už tretí rok ovplyvňuje množstvo ľudí a sektorov. Ako zasiahla vodohospodárstvo?

Pandémia nás zasiahla tým, že sme museli prehodnotiť celkové fungovanie, zvýšenie bezpečnosti, rozdelenie zmien, fungovanie našich zamestnancov. V podstate ako každý sektor, prispôsobovali sme sa. Musíme však podotknúť, že u nás bol maximálny dôraz kladený na fakt, že vodárne musia byť schopné fungovať za každých okolností. Nikdy sme preto nečakali na žiadne usmernenia štátnych alebo iných orgánov, keďže tie situáciu spočiatku nestíhali podchytiť. Ak to dnes zhodnotíme, tak aj v porovnaní s inými vodárenskými spoločnosťami sme mali zásah ochorenia COVID-19 len na úrovni 20 percent, zatiaľ čo priemer v odvetví bol oveľa vyšší. Čo sa týka finančných výsledkov, sme firma, ktorá nemusela poslať žiadneho zo zamestnancov na takzvanú covidovú PN, a taktiež neprišlo k potrebe krátenia mzdy u žiadneho z našich ľudí.

Ako ste sa prispôsobovali potrebe home officeu počas kritických pandemických fáz?

Keď som prišiel do funkcie, na sklonku roku 2019, a teda pred pandémiou, existoval úplne klasický, vtedajší štandard. Všetko potrebné sa riešilo internými listmi alebo presúvaním medzi jednotlivými budovami, čo manažérom zabralo aj 40 percent pracovného času. To sme, samozrejme, zmenili, ale až pandémia naplno poukázala na možnosť, že aj v takejto tradičnej forme sa dá fungovať na videokonferenciách a pracovať z domu, ak treba. Dnes sa ľudia, naopak, čudujú, ak sa zvolá fyzické stretnutie.

Druhá vec, ktorú musím spomenúť, je, že prevádzky fungujúce nonstop, ktoré zabezpečujú chod fungovania, musia byť neustále k dispozícii. Avšak pred pandémiou sme brali každú čistiareň odpadových vôd ako samostatnú jednotku, s vlastnými zamestnancami, administratívou a podobne. Títo ľudia sa starali len o svoju prevádzku. Uvedomili sme si, že pri strategicky komplikovaných situáciách vieme na Záhorí z jedného centra obslúžiť viaceré čistiarne. Celý systém sa tak snažíme udržiavať flexibilný a neustále zefektívňovať.

BVS mala minulý rok výborné zisky, čomu za to vďačíte?

Tvrdej práci. V roku 2019 sme deklarovali dve veci. Po prvé – nie sme politickí nominanti, ale štandardní manažéri s množstvom skúseností. Spočiatku sme museli zavádzať aj úplne logické, praktické riešenia, ktoré tu dovtedy neboli zaužívané. Základom bolo prestať sa neustále vyhovárať, ale hľadať riešenia. Krátko po nástupe do firmy, v štvrtom kvartáli roku 2019, sme požiadali Úrad pre reguláciu sieťových odvetví o zreálnenie cien, keďže BVS ich na rozdiel od ostatných vodární nezvyšovala posledných šesť rokov a cena nezodpovedala reálnym nákladom.

BVS bola v komplikovanej situácii aj vo vzťahu k svojej dcérskej firme Infra Services, v ktorej sme mali spolumajiteľa, 49-percentného minoritného akcionára, a zároveň sme mali uzavretú fixnú zmluvu do 31. 12. 2022. Tento systém však nebol efektívny, lebo veľké množstvo procesov fungovalo prostredníctvom Infra Services alebo externých dodávateľov, to však nedávalo zmysel. Rozhodli sme sa Infra Services kúpiť a posunúť sa vpred, zjednodušiť celkový chod spoločnosti, čo sa nám týmto krokom podarilo.

Taktiež sme ako akákoľvek iná veľká firma začali štandardne obstarávať. Máme presne zadefinovaný právny status, zaviedli sme minimálne kritérium troch súťažiteľov či princíp štyroch očí. V konečnom dôsledku to najdôležitejšie bolo určenie si priorít. To predstavovalo nastolenie interného poriadku, no najmä zefektívnenie všetkých procesov.

Na čo sa majú domácnosti pripraviť v otázke zvyšovania cien za vodu?

Voda na Slovensku je najdôležitejšia zo všetkých komodít, ale v porovnaní s okolitými štátmi je lacná. Musíme sa prebrať a povedať pravdu. Očakávať, že pri extrémnom zdražovaní všetkého sa to nebude týkať aj vody, je hlúposť. Ide však o to, akým spôsobom sa tak stane.

Podstatné je, že už rok pracujeme na novej koncepcii regulačnej politiky, platnej od prvého januára budúceho roka. Základná dohoda s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví je, aby zvyšovanie cien bolo lineárne, nie skokové, aby existovali kontrolné mechanizmy, ktoré skontrolujú, že zvýšenie sa prejaví v prevádzke – väčšou efektivitou, znížením strát alebo budovaním nových investícií.

Cena vody síce určite pôjde hore, ale rast nebude taký dramatický, ako vidíme v iných odvetviach, a mesačné náklady pre modelovú trojčlennú rodinu sa zdvihnú o pár eur. Zákazník však bude mať aj naďalej ten istý štandard, ktorý má dnes, a vodárne budú mať zdroje na obnovu a aj rozvoj infraštruktúry.

Akým spôsobom prispievate k zmierneniu klimatických zmien a ako ovplyvňujú vaše hospodárstvo?

My ako BVS vnímame zmeny najmä na Záhorí alebo v okolí Karpát, kde vodné zdroje strácajú výdatnosť, ktorú historicky mali. Všetky tieto zdroje sú totiž závislé od zrážok, ktorých je podstatne menej. Zimy sú suché, prakticky bez snehu a dažde v lete zasa prudké, ktoré nedokážu vodou zásobovať podložie. A to je problém. Voda v okolí Dunaja, naopak, je ešte stále veľmi kvalitná a je jej dostatok.

Vodárenské spoločnosti sa musia snažiť technologicky upravovať siete tak, aby dostali vodu z tých miest, kde je, tam, kde nie je. Čerstvou informáciou z BVS je napríklad aj rozšírenie vodárenského zdroja Holdošov mlyn na Záhorí, kde sme mali historicky jednu studňu a za posledných desať rokov tam prebiehali práce na rozšírení tohto vodného zdroja. To sa nám podarilo v tomto roku, už vieme okolie Senice zásobovať aj touto vodou.

Klimatické zmeny a s nimi prichádzajúce problémy však musí riešiť aj samotná spoločnosť. Množstvo ľudí polieva trávnik vodou z vodovodu, pričom sa to dá robiť aj dažďovou, ak ju zachytí u seba na záhrade. Rovnako treba udržať vodu zo striech domov v krajine a neposielať ju preč kanalizáciou, lebo to tiež spôsobuje problémy. Klimatické zmeny si vyžadujú aj civilizačný posun, nielen zlepšenie vodárenstva.

Vzhľadom na tieto zmeny, nedostatok zrážok a rôzne klimatické, nie veľmi pozitívne predikcie máme pitnej vody dostatok?

Čo sa týka juhozápadu Slovenska a oblastí pri veľkých riekach, kvalitnej a pitnej vody je dostatok. Problémom Slovenska je skôr sever krajiny, respektíve hornaté regióny. Vyriešená nie je strategická téma vysychania vodných zdrojov. Či budeme vodu dopravovať zo vzdialených vodných zdrojov, alebo sa vrátime k starej koncepcii a začneme opätovne budovať vodné nádrže, nie však s cieľom výroby elektrickej energie, ale s cieľom zachytávania dažďových vôd. Toto naša republika nemá zvládnuté a v debatách sme na začiatku.

Akým spôsobom chránite vodné zdroje?

Legislatíva jasne hovorí, že vodné zdroje musíme chrániť. Občas je však problém v realite. Každý vodárenský zdroj má svoje ochranné pásmo, prvého, druhého a tretieho stupňa. Prvé ochranné pásmo je bezprístupová strážená zóna. Potom je tu druhé pásmo, tam je už zakázaná aj výstavba, zákaz chemikálií v okolí a podobne. Tieto ochrany sú dôležité najmä z toho dôvodu, že ak sa čokoľvek dostane do daného vodného zdroja, je nutné ho odstaviť, vyčistiť a až po určitom čase sa môže vrátiť do bežnej prevádzky. Snahou developerov v okolí Bratislavy je rozširovať sa a vidíme to aj v okolí našich vodných zdrojov.

V tejto veci možno spomenúť jednu dlhoročnú tému, a to vodný zdroj Šamorín, ktorý by svojou kapacitou vedel zásobovať až polovicu Slovenska. Tu už celé roky vedieme spor s miestnymi developermi o druhé ochranné pásmo, zatiaľ to nie je definitívne vyhrané.

Čo musí voda spĺňať, aby bola definované ako zdravá, bezchybná?

V prvom rade musí spĺňať všetky normy. Sem spadá okrem samotných chemických parametrov aj ťaženie vody a akým spôsobom sa voda môže skladovať vo vodojemoch a dopravovať k ľuďom. Naše normy sú naozaj veľmi prísne. Čo sa týka BVS, máme výhodu v porovnaní so zvyškom Slovenska. Až 98 percent našich zdrojov je v podzemí a voda je veľakrát taká kvalitná, že nepotrebuje takmer žiadnu úpravu. Kvalitu vody kontrolujeme tak v studni, potrubí, vodojeme, ako aj v sieti. Sťažnosti na špinavú alebo žltú vodu sú často spôsobené problémom v domových rozvodoch.

Aké sú vaše prioritné plány do budúcnosti?

Naše plány sa týkajú dvoch oblastí. Keď sme v roku 2019 nastupovali, tak sme dostali za úlohu firmu stabilizovať a postaviť ju na nohy, čo sa nám podarilo. Od roku 2022 musíme pracovať na záležitostiach týkajúcich sa denného fungovania, a teda sa musíme naučiť používať efektívnejšie softvéry, využívať know-how, ktoré sme získali počas pandémie, ale aj napríklad to, aby sme do práce nechodili len za zárobkom, ale najmä preto, že chceme v našom sektore veci meniť k lepšiemu. V neposlednom rade potrebujeme celé vodárenstvo posunúť do 21. storočia. Aby sme však mohli napredovať, potrebujeme celoštátnu stratégiu a zdroje na jej naplnenie.

menuLevel = 1, menuRoute = hn-nativ, menuAlias = hn-nativ, menuRouteLevel0 = hn-nativ, homepage = false
02. február 2023 09:52