Vojna na Ukrajine priniesla okrem iného aj prerušenie dodávok plynu z Ruska, čo vedie európske krajiny k dramatickému nárastu cien elektrickej energie a k volatilite trhu. Preto Európska komisia a členské štáty pristúpili k posúdeniu nových politických možností, ako je obmedzenie alebo oddelenie cien plynu a elektrickej energie.
Už pred pár mesiacmi v reakcii na spomínanú ruskú agresiu Európsky parlament schválil predpis, ktorého cieľom je urýchliť napĺňanie zásobníkov plynu pred zimou a tak zaistiť bezpečnosť dodávok. Toto nariadenie stanovuje povinnosť naplniť zásobníky plynu do 1. novembra 2022 minimálne na 80 percent.
Zvýšenie energetickej efektívnosti
Členské štáty a prevádzkovatelia zásobníkov by sa však podľa europoslancov mali usilovať naplniť ich kapacity na 85 percent. Na nasledujúce roky sa minimálna úroveň rezerv zvýši na 90 percent s cieľom ochrániť Európanov pred možným prerušením dodávok. Nariadenie ďalej zdôrazňuje, že krajiny Európskej únie by mali odoberať plyn z rôznych zdrojov a posilniť opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti.
Opatrenia proti dramatickému nárastu cien energií boli predmetom diskusie aj s českým predsedníctvom Rady a eurokomisiou, ktoré prebehlo minulý týždeň. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predložila núdzové návrhy v oblasti energetiky počas svojho prejavu o stave Európskej únie na plenárnej schôdzi. České predsedníctvo Rady počas diskusie oznámilo, že Rada sa bude snažiť schváliť nadchádzajúce návrhy Európskej komisie počas mimoriadneho zasadnutia koncom septembra.
Nadmerné zisky na ochranu spotrebiteľov
Európska komisárka pre energetiku Kadri Simsonová uviedla, že Komisia navrhne opatrenia na zníženie dopytu po elektrickej energii v čase špičky s cieľom dosiahnuť väčšiu rovnováhu na trhu. Zaviesť by sa mal aj celoúnijný limit odmeny za nízkouhlíkovú energiu, aby sa príjmy presahujúce tento strop použili na pomoc členským štátom pri podpore zraniteľných spotrebiteľov.
Uviedla tiež, že Komisia bude spolupracovať s regulačnými orgánmi na trhu s elektrinou na riešení problémov s likviditou na trhu. Poslanci počas diskusie zdôraznili, že je potrebné zabezpečiť, aby reakcia Európskej únie vychádzala zo solidarity a aby sa zisky energetických spoločností využívali na ochranu spotrebiteľov. „Na európskej úrovni potrebujeme účinné opatrenia, ktoré zabránia výpadkom dodávok energie, tak pre domácnosti, ako aj pre podnikateľov. Ceny energie musia byť zároveň dostupné. Nateraz odmietnuté úvahy o zastropovaní cien energie je zároveň možné považovať za nereálne. Ich výsledkom by s najväčšou pravdepodobnosťou bolo len prerušenie dodávok,“ hovorí europoslankyňa Monika Beňová. Podľa nej je potrebné snažiť sa hľadať cestu, ako využiť obrovské príjmy energetických spoločností. Za súčasť možných riešení považuje aj dočasné pozastavenie obchodovania s emisnými povolenkami.
Šetrenie áno, ale s rozumom
Mnohí poslanci požadovali ďalšie posilnenie obnoviteľných zdrojov energie a rozvoj cezhraničných energetických prepojení, najmä medzi Francúzskom a Španielskom. Nemecko by podľa viacerých z nich za súčasných okolností nemalo zatvoriť svoje zostávajúce jadrové elektrárne.
„Európskej únii sa podarilo významne znížiť našu závislosť od ruského plynu, ktorý dovážame z iných zdrojov. Únia ako celok sa bez neho už zaobíde, avšak neplatí to pre krajiny zo strednej a z východnej Európy, ako je Slovensko,“ upozorňuje europoslanec Vladimír Bilčík. Myslí si, že kľúčovým opatrením, ktoré pomôže udržať ceny energií na uzde, je šetrenie v celej Európskej únii. Šetriť by sme podľa neho mali tak, aby to čo najmenej postihlo rast nášho priemyslu. Zdôraznil, že sa musíme spoľahnúť aj na solidaritu našich európskych partnerov.
„Koronakríza nám jasne ukázala jedno – ak skúšame zoči-voči ťažkým časom hrať každý za seba, tvrdo narazíme. Pokiaľ je však odpoveď členských štátov spoločná a rýchla, zvládneme čokoľvek – a ja verím, že inak to nebude ani pri enormnom zdražovaní energií,“ uviedol poslanec Európskeho parlamentu Michal Šimečka.
Aj podľa europoslanca Martina Hojsíka je potrebné, aby sa na danú situáciu nahliadalo z dlhodobého hľadiska. „Energetická kríza nepotrvá jeden rok a aj ďalšiu vykurovaciu sezónu budeme v rovnakej situácii, ak vláda nič nespraví. Preto okrem krátkodobých riešení, ktoré pomôžu ľuďom a podnikom, musíme mať aj dlhodobý plán,“ tvrdí. Dopĺňa, že je na čase dupnúť na plyn pri energetickej efektívnosti a zelenej energii, pretože sú najlacnejšie a zaručia energetickú bezpečnosť.
.
Zelené alternatívy
Poslanci Európskeho parlamentu zahlasovali aj za zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe v Európskej únii do roku 2030 na 45 percent v rámci revízie smernice o obnoviteľných zdrojoch. Je to cieľ, ktorý podporila aj Európska komisia vo svojom balíku „RepowerEU“.
Každý členský štát bude musieť vypracovať dva cezhraničné projekty na rozšírenie ekologickej elektrickej energie. Členské štáty s ročnou spotrebou elektrickej energie viac ako 100 TWh budú musieť do roku 2030 pripraviť aj tretí projekt. Poslanci tiež prijali pozmeňujúce návrhy, v ktorých vyzvali na postupné znižovanie podielu primárneho dreva počítaného ako energia z obnoviteľných zdrojov.
„Tieto opatrenia sa odvíjajú od cieľov Európskej únie vyjadrených v takzvanej Zelenej dohode, ale vzhľadom na situáciu vyprovokovanú obrovským nárastom cien energie sa dnes zdajú byť až prehnané,“ tvrdí europoslanec Robert Hajšel. Podľa neho by síce bolo vynikajúce dosiahnuť vytýčené ciele, ale popritom treba pomáhať nielen podnikom, samosprávam, ale aj všetkým domácnostiam.
„Zvyšovanie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe ide ruka v ruke s cieľom znižovania závislosti na Rusku. Snaha našej Európskej ľudovej strany zvýšiť tento podiel do roku 2030 na 45 percent podporuje inovácie, chráni životné prostredie, zvyšuje bezpečnosť Únie a odstriháva ruských agresorov od dôležitého finančného toku na predlžovanie vojny na Ukrajine,“ nadväzuje Ivan Štefanec z Európskeho parlamentu.
Poslanci kritizujú neskoré opatrenia
V každoročnej diskusii o stave Európskej únie sa poslanci pýtali predsedníčky von der Leyenovej na prácu Komisie v minulom roku a jej pripravovaných plánoch. Tá sa v prejave dotkla vojny na Ukrajine, ale aj energetickej krízy či ďalších závažných problémov.
Medzi ne patrili boj proti zahraničnému zasahovaniu v záujme ochrany našich demokracií, užšia spolupráca s krajinami ako Čile, Mexiko, Nový Zéland, Austrália a India a návrhy na Európsky suverénny fond, Európsky zákon o kritických surovinách, Európsku vodíkovú banku či balík opatrení na pomoc malým a stredným podnikom.
„Aj keď niektoré z opatrení navrhovaných Ursulou von der Leyenovou na riešenie kritickej situácie s cenami energií idú správnym smerom, prichádzajú príliš neskoro. Navrhované opatrenia sa mi v tomto smere nezdajú dostatočné a dokonca odporúčané šetrenie energiami mi v prípade ľudí žijúcich už na hranici chudoby pripadá absurdné,“ myslí si Hajšel.
Ivan Štefanec dodal, že práca Komisie bola v minulom roku poznačená turbulentným obdobím, ktoré sa jej nevyhne ani v súčasnosti. „Máme pred sebou náročnú etapu, v ktorej bude potrebné zabezpečiť dostatočné množstvo energií za primerané ceny, naďalej obmedzovať energetickú závislosť od Ruska a nezabudnúť popritom na pomoc Ukrajine a náš plán obnovy,“ ukončil.