Európsky parlament minulý týždeň schválil pravidlá na boj proti zahraničným dotáciám, ktoré deformujú trh a sú určené pre spoločnosti pôsobiace v Európskej únii. Štátne financovanie podnikov sa celosvetovo zvyšuje, najmä z dôvodu rastúcej úlohy Číny v globálnej ekonomike. Cieľom nových právnych predpisov je zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi firmami pôsobiacimi na trhu Európskej únie vytvorením rovnakých podmienok.
Koniec neférového zvýhodnenia zahraničných firiem
Nové nariadenie, ktoré poslanci takmer jednohlasne schválili, umožňuje Európskej komisii skúmať dotácie, ktoré verejné orgány mimo Európskej únie poskytujú spoločnostiam pôsobiacim v Únii. Ak sa zistí, že dotácie narúšajú hospodársku súťaž, Komisia môže uplatniť opatrenia na vyriešenie tohto problému. Tie by mali zabrániť podnikom využívať napríklad pôžičky s nulovým úrokom, financovanie pod úrovňou nákladov, preferenčné daňové zaobchádzanie alebo priame štátne granty na to, aby pri fúziách, akvizíciách alebo pri verejnom obstarávaní predbehli konkurentov z Európskej únie.
Nariadenie reaguje na dlhodobú regulačnú medzeru. Podpora poskytovaná krajinami mimo Únie nebola totiž dosiaľ regulovaná, avšak členské štáty sú dlhodobo viazané prísnymi pravidlami štátnej pomoci. „Európske podniky dnes môžu byť vo veľkých verejných obstarávaniach znevýhodnené tým, že spoločnosti mimo Európskej únie získajú zahraničné dotácie, ktoré ich v súťaži neférovo zvýhodnia,“ povedal europoslanec Vladimír Bilčík.
Podľa neho Európska komisia pri veľkých verejných obstarávaniach preverí, či mimoeurópske firmy nečerpali výhody, ktoré by ich neférovo zvýhodnili v súťaži. „Musíme chrániť náš trh a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž pre európske aj slovenské spoločnosti,“ dodal Bilčík.
Nové povinnosti pre zahraničnú konkurenciu
Spoločnosti budú po novom musieť informovať Komisiu o plánovaných fúziách a akvizíciách, ak jedna zo zainteresovaných strán má v Európskej únii obrat aspoň 500 miliónov eur a zahraničný finančný príspevok je aspoň 50 miliónov eur. Komisia preskúma aj výberové konania vo verejnom obstarávaní, ak hodnota obstarávania je aspoň 250 miliónov eur.
„Som proti zásahom zo strany domácich alebo zahraničných firiem či vlád, ktoré môžu poškodiť fungovanie vnútorného trhu Európskej únie a narušiť v Únii hospodársku súťaž. Tento návrh však podľa môjho názoru opäť neobsahuje dostatočne transparentné kritériá, na základe ktorých budú firmy z tretích krajín penalizované či vylučované z verejných obstarávaní,“ uviedol europoslanec Eugen Jurzyca
Naopak europoslanec Ivan Štefanec zmenu schvaľuje. „Tento návrh je dôležitý, pretože sa zaoberá dlhodobou regulačnou medzerou, ktorá stavia európske spoločnosti do konkurenčnej nevýhody v porovnaní s niektorými zahraničnými konkurentmi využívajúcimi zahraničné subvencie.“ Dopĺňa, že zatiaľ čo subvencie poskytované členskými štátmi EÚ podliehajú prísnej kontrole, subvencie poskytované tretími krajinami tejto kontrole často unikajú. „Preto vítam toto posilnenie s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky medzi európskymi a zahraničnými spoločnosťami na vnútornom trhu,“ ukončil.
Lepšia kontrola pri obstarávaniach
Parlamentní vyjednávači posilnili účinnosť opatrení tým, že do pôsobnosti nariadenia výslovne zahrnuli štátne spoločnosti, ktoré často dostávajú dotácie. Skrátili tiež lehotu, ktorú má Komisia k dispozícii na vyšetrovanie verejného obstarávania.
„V Európskej únii veríme vo férový trh. Zatiaľ čo my máme veľmi prísnu kontrolu dotácií, tak pri dovážanom tovare túto kontrolu nemáme. Týmto nástrojom budeme môcť túto situáciu kontrolovať, a to najmä napríklad pri verejných obstarávaniach,“ potvrdil europoslanec Martin Hojsík. Cieľom novej právnej úpravy je zlepšiť mnohostranné pravidlá o dotáciách. V prípade prijatia ekvivalentných multilaterálnych pravidiel by preto mohlo dôjsť k zrušeniu aktuálneho nariadenia.
„Dnes sme sa posunuli o krok bližšie k tomu, aby sme definitívne ukončili neregulovaný prístup [podnikov z tretích krajín na trh EÚ], ktorý postavil európske spoločnosti podliehajúce prísnej kontrole dotácií proti zahraničným konkurentom s neobmedzeným prístupom k zahraničnej štedrosti,“ vyhlásil spravodajca Christophe Hansen.
Podľa neho toto nariadenie so svojimi možnosťami dialógu s tretími krajinami, ktoré Parlament posilnil, dáva Európskej komisii do zálohy ďalší nástroj na zastavenie rastúcej globálnej tendencie poskytovania čoraz vyšších škodlivých dotácií. Po schválení Európskym parlamentom sa očakáva, že Rada Európskej únie dohodu oficiálne prijme 28. novembra. Nariadenie potom nadobudne účinnosť 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku EÚ.