Inštitút pre zodpovedné hranie od 4. do 10. apríla organizuje na Slovensku kampaň pod názvom Týždeň zodpovedného hrania. Čo presne tento výraz znamená a aký význam mu pripisuje Úrad pre reguláciu hazardných hier?
Zodpovedné hranie považuje náš úrad za nevyhnutnú a dôležitú súčasť regulovaného trhu. V jednoduchosti by sme mohli povedať, že je to hazard v medziach bezpečnej zábavy. Cieľom je eliminovať negatívne dôsledky, ktoré by mohli nastať v súvislosti s využívaním týchto hier. Úrad pozerá na svoju regulačnú činnosť nielen ako na kontrolu dodržiavania licenčných a zákonných podmienok, ale snaží sa zároveň spájať trh s hazardnými hrami v prierezových otázkach, ako je napríklad zodpovedné hranie.
Kde sa v tejto oblasti nachádza Slovensko v porovnaní so stredoeurópskym priestorom?
V Európe nie je táto oblasť harmonizovaná, neexistuje teda ani jednotná regulácia. Každý štát si tak otázky zodpovedného hrania upravuje sám. Slovensko je na dobrej ceste k dosiahnutiu európskeho štandardu.
Ktorý štát v Európskej únii má tento systém nastavený najideálnejšie a mohol by byť pre nás vzorom?
Nedá sa vybrať jeden. Môžeme však vymenovať niektorých lídrov, ako sú Francúzsko, prípadne Holandsko či Španielsko. Mimo Únie určite Veľká Británia. Treba však podotknúť, že oblasť sa neustále vyvíja a stále sa tak hľadajú lepšie spôsoby regulácie, ktoré by efektívne reagovali na vývoj trhu v oblasti hazardných hier.
Môžeme sa v blízkej budúcnosti dočkať spoločných európskych pravidiel alebo nad tým Brusel zatiaľ neuvažuje?
Konkrétne informácie o tom, že by sa plánovali spoločné kroky na harmonizáciu tohto systému, zatiaľ nemáme. Diskusie medzi jednotlivými štátmi prebiehajú prakticky neustále, pričom sa hľadajú prierezové témy, ktoré by sa mohli upraviť. Takže áno, rozhovory prebiehajú, ale konkrétna iniciatíva zatiaľ nie je.
Na začiatku tohto roka nadobudol účinnosť Kódex zodpovednej reklamy, ktorý je výsledkom dohody medzi prevádzkovateľmi takejto zábavy. Čo bolo a čo bude jeho primárnym záujmom?
Reklama v tomto segmente predstavuje dôležitú súčasť, pretože ide o tému zodpovedného marketingu a správania voči spotrebiteľom. Úrad minulý rok preto inicioval vznik spomínaného kódexu, ktorý začal platiť v januári tohto roka. Prioritou bolo ustáliť rozsah etických pravidiel, ktoré by boli štandardizované na európske pomery a nájsť dohodu medzi prevádzkovateľmi na tom, aby sa tieto pravidlá dodržiavali, a to aj nad rámec zákonnej regulácie.
Sú dnes všetky reklamy z etického hľadiska v poriadku?
Legislatíva v oblasti reklamy pamätá skôr na pravidlá propagácie hazardu vo vzťahu ku kamenným herniam a kasínam. Aj preto sme iniciovali proces prijatia kódexu ako samoregulačného dokumentu. Od účinnosti kódexu sa k nemu pripojilo 38 subjektov, ktoré tvoria až 95 percent celého trhu, čo by mohlo výrazne prispieť k dodržiavaniu pravidiel zodpovedného marketingu. Teda k takému, ktorý necieli na maloletých, na zraniteľné skupiny osôb a je tiež spoločensky zodpovedný. Mňa osobne veľmi teší, že sa kódex stretol s takou veľkou podporou a že dnes pokrýva takmer celý trh.
Akými ďalšími nástrojmi chce úrad podporovať zodpovedný prístup ľudí k hraniu hazardných hier?
Na podporu využívame viacero nástrojov. Tým najúčinnejším je Register vylúčených osôb, ktorý sa zaviedol v roku 2019. Ide o informačný systém, v ktorom sú evidované všetky osoby staršie ako 18 rokov vylúčené z hrania takýchto hier. Kategórie týchto ľudí nám definuje zákon, pričom medzi ne patria napríklad občania, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi, prípadne osoby poberajúce sociálne štipendiá na vysokej škole alebo ľudia, ktorým bola diagnostikovaná choroba patologického hráčstva. V neposlednom rade aj osoby, ktoré majú na základe rozhodnutia súdu povinnosť vyživovať nezaopatrené deti. Veľmi zaujímavou a dôležitou kategóriou sú aj takzvaní samovylučitelia. Ide o ľudí, ktorí sa aj napriek tomu, že nespadajú do niektorej z predchádzajúcich kategórií, rozhodnú vylúčiť, a to bez ohľadu na dôvod. Môže ísť o osobné presvedčenie alebo o podozrenie z nezvládnutia rizika hráčstva. Tieto osoby samy požiadajú úrad prostredníctvom formulára, ktorý je zverejnený na jeho stránke, o to, aby ich vylúčili, a to minimálne na šesť mesiacov.
Do akej miery sa tento register reálne využíva?
Nástroj je v praxi veľmi úspešný. Koncom februára v ňom bolo evidovaných takmer 125-tisíc osôb. Až 77 percent z nich sú osoby poberajúce dávky v hmotnej núdzi. Nezanedbateľnú časť tvoria aj spomínaní samovylučitelia, ktorých je takmer 10 percent. Ľudia v tomto zozname sú vylúčení z hrania, teda majú zákaz vstupu nielen do kamenných prevádzok, ale zákaz platí aj v online priestore. Teda si nemôžu založiť napríklad virtuálny účet.
Z rôznych prieskumov je známe, že pre drvivú väčšinu ľudí ide hlavne o formu zábavy. Predsa sa však v každej spoločnosti nájde malé percento, pre ktoré to predstavuje riziko. Ako to vnímate?
Samozrejme, práve k tomu smeruje aj politika bezpečného hrania. Znamená to, že je vždy dôležité identifikovať rizikovú skupinu a mať pripravenú metodiku, ktorá by sa dala aplikovať v konkrétnom prípade. K tomu je potrebné prijať vhodné nástroje a opatrenia. V súčasnosti sú to okrem Registra vylúčených osôb aj obmedzenia online hazardných hier, v rámci ktorých majú ich prevádzkovatelia povinnosť nastaviť klientovi maximálne stávky za kalendárny mesiac a taktiež maximálnu prehru. Napriek tomu, že úrad nemá legislatívnu iniciatívu, teda nevie predkladať návrhy zákonov, s ministerstvom financií intenzívne komunikuje a vedie odbornú diskusiu.
Kam sa bude sektor hazardných hier na Slovensku uberať v najbližších rokoch?
V súčasnosti je na vzostupe najmä internetové hranie. Aj všetky naše prognózy rátajú s tým, že tento podiel bude v budúcnosti ďalej stúpať. Pre úrad to znamená výzvu, zamerať sa na kontrolu a dozor týchto subjektov je jedným z našich hlavných cieľov. Už v roku 2022 sme preto zriadili špecializované oddelenie na kontrolu internetových hazardných hier, ktoré iniciatívne vyhľadáva nelegálny hazard v online priestore.
Kto je Dávid Lenčéš?
Od decembra 2021 zastáva funkciu generálneho riaditeľa Úradu pre reguláciu hazardných hier. V minulosti pôsobil ako advokát so špecializáciou na správne právo, ako aj na problematiku výkladu a právnu úpravu prevádzkovania hazardných hier. Je absolventom Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, titul JUDr. získal na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Svoje vzdelanie doplnil na Ústave práva a profesijného vzdelávania v Trnave, kde získal titul Master of Laws (LL.M.).