Článok vznikol v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou.
Investori z Jamy levovej boli nadšení z pestrosti podnikateľských nápadov, ktoré videli v tomto televíznom projekte. Napriek tomu, niektorí záujemcovia o investíciu odkráčali z Jamy levovej bez potvrdenej investície. „Pointou nie je mať nápad, pointou je zrealizovať ho,“ hovorí Milan Dubec, majiteľ firiem Reinoo a GoodRequest. Podľa neho je kľúčové to, či je podnikateľ schopný svoj plán aj uskutočniť: „Napríklad, hovorím si už 10 rokov, že budem behať, trénovať, ale zatiaľ som svoj plán nezrealizoval. Takže dôležitá je osobnosť človeka, či naozaj urobí to, čo vraví.“ Zároveň je lepšie, ak sa podnikateľ venuje produktu alebo službe, ktorá ho naozaj baví a vidí v nej zmysel. „Dôležité je kypriť a polievať svoj nápad, len tak bude rásť, a je dôležité robiť to, čo vás baví, pretože príde veľa pádov", hovorí Juraj Fehervári, majiteľ firmy BeLenka. Tatiana Ondrejková, CEO spoločnosti Pelikan, k tomu dodáva: „Úspech je beh na dlhé trate a podnikateľ musí byť vytrvalý.“
Prehľad o veľkosti trhu
„Firmy vedia vytvoriť skvelý produkt, inde sú dobrí obchodníci a vedia urobiť dobrý marketing. No často im chýba validácia nápadu, prehľad o veľkosti trhu,“ hovorí Tatiana Ondrejková. Juraj Fehervári vidí ako problém nereálne požiadavky začínajúcich podnikateľov: „Ľudia prichádzajú so skvelým produktom, ale bez vypracovaného biznis plánu, v ktorom majú všetko prepočítané. Nemajú predstavu o tom, aké ťažké je dostať ho medzi ľudí a získať si miesto na trhu.“ Všetci traja investori z Jamy levovej sa zhodli na tom, že je ťažké podporiť nápad, keď si ani podnikateľ nevie predstaviť, kto sú jeho potenciálni zákazníci. „Biznis musí vedieť reagovať na požiadavky, ktoré prichádzajú s tým, ako rastie. Je potrebné naučiť sa manažovať ľudí a prilákať do firmy talenty. Netreba sa báť najať šikovnejších ľudí než sú manažéri, vytvoriť im prostredie na prácu a nedusiť ich,“ hovorí Tatiana Ondrejková. Dodáva, že firmy sa musia zamerať na efektivitu a s tým im do veľkej miery pomôže umelá inteligencia. Milan Dubec považuje za kľúčový faktor škálovanie biznisu pre dostatočne veľký trh. Inak sa exponenciálny rast dosahuje ťažko. „Treba zvážiť aj ďalšie škálovacie parametre, ako efektivita logistiky, riešenie skladových zásob a je skvelé, ak tento systém dokážeme replikovať aj na inú cieľovú skupinu,“ dopĺňa Juraj Fehervári.
Nájdite svoju jedinečnú hodnotu
Sara Riis-Carstensen, bývalá šéfka stratégie značky Lego a aktuálne na rovnakej pozícii v Lufthansa hovorí: „Keď chcete byť pre všetkých, nie ste pre nikoho.“ Ako príklad uvádza práve firmu Lego, ktorá vznikla v roku 1932. Neskôr, v roku 1999 si dala za cieľ stať sa najsilnejšou značkou na svete pre všetky rodiny, ale stal sa takmer opak, v roku 2005 bola na pokraji bankrotu. Firma sa snažila vyrábať rôzne typy hračiek pre všetky deti, ale nedarilo sa im rásť. „Keď som nastúpila do Lego v roku 2010, nemalo žiadnu stratégiu rozvoja značky. V roku 2017 to bola najsilnejšia značka na svete,“ hovorí Sara Riis-Carstensen. Lego si totiž pod jej vedením zadefinovalo svoju víziu, prvotnú misiu, hodnotu a jedinečný význam a vrátilo sa naspäť k svojej podstate, ku kocke. Až potom sa im podarilo uspieť.
Buďte nezameniteľný
Podľa Igora Čajka zo spoločnosti Alfa Bio, ktorá je lídrom vo výrobe tofu v strednej Európe, existujú tri piliere, vďaka ktorým firma rastie rýchlejšie ako trh a konkurencia: Sú nimi digitalizácia, technologické inovácie a produktové inovácie. „Inovácia nemusí byť vždy prelomová. Niekedy stačí začať produkt inak baliť, komunikovať či osloviť iný trh. Dôležité je však správne načasovanie,“ hovorí Igor Čajko. Myslí si, že trh alternatívnych proteínov, na ktorom ich firma podniká, sa začne ešte len vyvíjať a do budúcna výrazne narastie.
Oceňovaný marketér Michal Pastier hovorí, že na trhu nevyhráva produkt, ale ochranná známka. Dôkazom toho je viacero príkladov začínajúcich firiem, ktoré svetové firmy zažalovali za porušenie ochrannej známky. Jednou z nich je firma Primal, ktorá musela zaplatiť Milke 80-tisíc dolárov za porušenie ochrannej známky. Zároveň tvrdí, že nasledovanie brandingových trendov je cesta k priemernosti. Varuje značky pred tým, aby boli zameniteľné s inými. „Napríklad Mall sa kedysi volal bilatechnika.cz a stratil v porovnaní s Alzou veľa rokov, ktoré už nikdy nedobehne. Alza mala svoj názov od začiatku a celý čas budovala jednu značku,“ hovorí Michal Pastier. „Nebudujte kategóriu, ale budujte svoju značku,“ dodáva marketér.
Chýbajú zadania pre starších
Pavlína Louženská, marketingová manažérka Trendspotterky, HolkyzMarketingu tvrdí, že obsah na sociálnych sieťach sa dnes už natoľko prispôsobuje každému užívateľovi, že 35 percent mladých ľudí by na TikToku mohlo stráviť celý deň a neprestalo by ich to baviť. Preto si myslí, že generácia Z je poslednou generáciou, ktorú budeme vedieť popísať. Generácie, ktoré prídu po nej, už totiž nebudú mať spoločný kontext. A tak bude stále náročnejšie cieliť na skupiny, až to prestane byť možné. „Budú bodovať nichové produkty, kampane a značky,“ predpovedá Pavlína Louženská. Podľa nej sa budeme musieť posunúť ku komunite a zapojiť ju do tvorby značky. Marketérka zároveň konštatuje, že samota zabíja viac ľudí než fajčenie, preto budú budovať veci, ktoré dajú ľuďom pocit, že nie sú sami. „84 percent ľudí vyhľadáva počítačové hry kvôli sociálnemu kontaktu,“ odkrýva súčasné trendy Louženská. V roku 2050 bude, podľa štatistík, každý šiesty človek starší ako 65 rokov. „Napriek tomu som videla minimum zadaní, ktoré cielia na starších ľudí,“ hovorí. „Najväčším trendom pre tento rok aj do budúcna je pre mňa empatia,“ uzatvára svoje postrehy Pavlína Louženská.
Umelá inteligencia je už nutnosť
Filip Dřímalka, zakladateľ firiem Digitask, Digiskills si myslí, že dnes používame tú najhlúpejšiu verziu umelej inteligencie, akú zažijeme. Tvrdí, že v oblastiach, kde sa objavili hrozby nahradenia ľudí umelou inteligenciou, vyrástli zároveň nové príležitosti. Mnohé nástroje umelej inteligencie sú voľne dostupné a firmy ich dokážu jednoducho implementovať. „Inšpirovať sa, experimentovať a zdieľať,“ hovorí Filip Dřímalka a radí, ako začať s umelou inteligenciou. „Najskôr vyhľadajte osoby, ktoré AI už využívajú a robia to dobre, potom sa nimi nechajte inšpirovať, následne začnite robiť to, čo oni a nakoniec svoje skúsenosti aj šírte ďalej. Umelá inteligencia už nie je len možnosť, ale nutnosť,“ hovorí Filip Dřímalka. Podľa neho nie sú dôležité technológie, ale to, čo s nimi dokážeme urobiť. Teda naše zručnosti sú dôležitejšie ako samotné technológie. Na trhu je dostatok technologických nástrojov, ktoré by sme mali vedieť využívať. Teraz je, podľa Dřímalku, ideálny čas na experimentovanie s umelou inteligenciou a za rok ju môžu mať firmy kompletne implementovanú.„Ľudia podceňujú, čo môžu dosiahnuť za rok, ale preceňujú to, čo by urobili za desať rokov,“ myslí si Filip Dřímalka.
Nastavte si hranice
„Mnohí podnikatelia sú mylne presvedčení, že vyhorenie je súčasť podnikania, alebo sa domnievajú, že krátka pauza im pomôže, aby sa opäť cítili lepšie,“ vysvetľuje koučka a psychologička Zuzana Reľovská. Dáta však hovoria jasnou rečou. 95 percent podnikateľov nevie, ako si udržať zdravý work-life balance. Zuzana Reľovská hovorí, že vyhorenie je proces, ktorý nepríde náhle zo dňa na deň. Telo nám dáva signály, ktoré máme možnosť vnímať a zvrátiť, alebo ignorovať. „Ak sa nepostaráte sami o seba, nepostaráte sa ani o svoju firmu,“ hovorí koučka. Podnikateľom môže pomôcť pravidelná reflexia a zrekapitulovanie si toho, prečo to celé robia. Taktiež je dôležité nastaviť si rozumné hranice. „Spomaľme na to, aby sme mohli zrýchliť,“ uzatvára koučka.
STĹPČEK ODBORNÍKA K TÉME
Norbert Hovančák, člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne zodpovedný za firemné bankovníctvo a finančné trhy
Na piatej Biznis konferencii Slovenskej sporiteľne zaznelo v skutočnosti viac zaujímavých myšlienok, ako ste si mohli prečítať v článku. Aj keď tie boli tiež dôležité. A zažiť niektorých spíkrov naživo bol iný zážitok. Bohužiaľ, bratislavská Stará tržnica nie je nafukovacia, a viac ako 600 hostí naživo a ďalších asi 2 800 online sa bude v budúcnosti ťažko prekonávať.
Moja obľúbená myšlienka z konferencie je od Sary Riis-Carstensen, ktorá zo značky Lego vytvorila love brand – ak chceme byť tými, ktorí majú vplyv na vytváranie trhu inovatívnych produktov a služieb, musíme myslieť a konať ako deti. A ešte dodala, že v troch rokoch je kreatívnych 98 percent detí, do dospelosti si však kreativitu udržia len 2 percentá.
Deti nepoznajú hranice, nedržia sa pravidiel, nevzdávajú sa a skúšajú veci znova a znova, kým sa nepodaria. To sú naozaj veci hodné inšpirácie pre nás dospelých. A Lego to dokázalo napríklad pri projekte Kronkiwongi. Určite to poznáte, otvoríte stavebnicu a hneď hľadáte návod. To je klasické lineárne myslenie namiesto kreatívneho. A pri Kronkiwongi išlo o to, aby deti postavili niečo, čo neexistuje. A prekvapujúco, deti s tým nemali najmenší problém.
Ak by viac dospelých dokázalo takto premýšľať, ako spoločnosť by sme sa mali určite lepšie. Ako povedala Sara, ak chceme vytvoriť viac biznisových inovácií, musíme premýšľať inak. Som veľmi zvedavý, kam nás dostane vývoj o 10 či 20 rokov. Veď kto už by si na prelome tisícročí povedal, že bude mať celú banku „v ruke“? Čo bolo kedysi bankárske Kronkiwongi, je dnes úplná samozrejmosť. Ako hovorí životná múdrosť – všetko je nemožné, kým to niekto nedokáže.
Naozaj sa veľmi teším na budúcnosť a dúfam, že zaujímavá inovácia, ktorá pomôže svetu, príde aj od slovenskej firmy. A snáď tomu pomôžeme aspoň trocha aj my.
