Článok vznikol v spolupráci s Brichta & Partners.
V spoločnosti sa dnes odráža skôr skepsa z vývoja Slovenska. Vy ale hovoríte o raste sebavedomia slovenských technologických firiem. Čo konkrétne vás k tomu vedie?
Vo verejnom diskurze dnes dominuje skôr rozčarovanie, únava, obavy z budúcnosti. Ale my dennodenne zažívame niečo iné: pracujeme s firmami, ktoré majú odvahu vymýšľať, testovať, rásť, vstupovať na zahraničné trhy a riešiť problémy, ktoré presahujú hranice Slovenska. Startupová a technologická komunita u nás nie je len živá, ale je aj čoraz sebavedomejšia. Pracujeme s klientmi, ktorí riešia zložité technologické výzvy, a popritom si veľmi dobre uvedomujú, že ich najväčším aktívom nie je len produkt, ale aj myšlienka, algoritmus, dizajn, brand – jednoducho duševné vlastníctvo. To je niečo, čo pred pár rokmi nebolo vôbec samozrejmé. Zlomom bol v tomto pre nás AeroMobil. Síce ako projekt neskončil výsledkom, ktorý jeho zakladatelia očakávali, ale spôsob, akým pristupovali k ochrane duševného vlastníctva – a to nielen brandu, ale aj technologických inovácii, bol na slovenské pomery prelomový.
Keď hovoríte o týchto firmách, máte na mysli len startupy, alebo aj etablovaných hráčov?
Oboje. Technologický sektor na Slovensku sa dnes nedá zhrnúť do jednej vety. Na jednej strane máme špičkové startupy ako CloudTalk, ktorý pomocou AI zefektívňuje komunikáciu tisícok obchodných tímov po celom svete. Na druhej strane tu sú firmy ako Photoneo, ktoré stavali svoju stratégiu od začiatku na ochrane duševného vlastníctva, čo im pomohlo nielen rásť, ale aj zaujať strategických partnerov. A potom sú tu spoločnosti ako MultiplexDX alebo Glycanostics, ktoré prepájajú vedu a biznis a dokazujú, že slovenské inovácie majú šancu meniť svet. Takýchto príbehov je mnoho a pribúdajú. Nás osobitne teší, že pomáhame pri strategickej ochrane duševného vlastníctva dvom slovenským projektom zo sveta zelených technológii – Biograda a ich revolučnému konceptu spracovania biologického odpadu a jeho premeny na druhotne využiteľné zdroje a energiu a Terratico, ktoré transformuje ťažko recyklovateľný plastový odpad do inovatívnych stavebných materiálov.
Ako sa zmenil prístup slovenských podnikateľov k ochrane ich duševného vlastníctva?
Zmenil sa radikálne. Keď sme s manželom začínali v 90. rokoch, ochranné známky, patenty alebo dizajny boli témami pre zopár výnimočných priekopníkov. Väčšina podnikateľov vtedy riešila vôbec prežitie firmy v transformujúcej sa ekonomike. Navyše, v tom čase bola vymáhateľnosť práv slabá, spory sa tiahli roky a rozhodovali ich súdy bez špecializácie. IP právo bolo marginálne.
Dnes, po 35. rokoch pôsobenia v tejto oblasti, sa na to pozeráme inak. Slovensko je súčasťou Európskej únie, čo dramaticky zmenilo dostupnosť nástrojov aj štandardy ochrany. Počet ochranných známok na Slovensku nás presunul z niekoľko stotisíc na viac ako dva milióny. Internet a digitalizácia umožnili jednoduchšiu detekciu porušenia práv. Navyše, zmenil sa aj mindset podnikateľov: dnes je bežné, že firma rieši globálnu ochranu paralelne vo viacerých krajinách.
Znie to ako revolučný posun. Čoho sa týka najviac vo vašej praxi?
Väčšina našich technologických klientov dnes neprichádza s otázkou, či chcieť IP chrániť. Oni sa pýtajú, ako to spraviť dobre. Ako navrhnúť stratégiu, ktorá bude fungovať v USA, Európe aj v Ázii. Ako ochrániť značku, softvér, technológiu, dizajn, ale aj know-how a obchodné tajomstvo. V tom sa skrýva obrovský rozdiel oproti minulosti.
Dôležitý je aj posun v nástrojoch. Dnes máme k dispozícii analytické softvéry, ktoré vedia identifikovať riziká registrácie značky v desiatkach jurisdikcií. Umelá inteligencia nám pomáha vyhodnocovať rešerše a predikovať konflikty. Vďaka silnej sieti partnerov dokážeme riadiť komplexné portfóliá aj z Bratislavy.
Zaujímavé je, že čoraz častejšie prichádzajú aj firmy, ktoré ešte len vznikajú, no už od začiatku chcú stavať svoju značku na správnych právnych základoch. Vidíme, že sa mení nielen dopyt, ale aj celková kultúra podnikania.
Ako na túto tému pozerajú investori?
Veľmi citlivo. V oblasti technologických firiem je IP jednou z prvých vecí, ktorú si investori v due diligence preverujú. Ak spoločnosť nemá ošetrené duševné vlastníctvo, je to červená vlajka. Znamená to, že nemá pod kontrolou svoj najcennejší majetok.
Zažili sme prípady, keď celá investícia padla, pretože sa zistilo, že práva neboli správne prevedené z autorov na firmu. Alebo že značka bola zaregistrovaná niekým iným. V startupovom svete, kde sú rýchlosť a dôvera kľúčové, je to fatálne.
Zároveň však platí, že IP ochrana nie je len obrana. Je to aj signál. Ukazuje, že firma rozmýšľa strategicky, že rozumie svojej hodnote a vie ju systematicky budovať. A to sú presne tie firmy, do ktorých chcú investori vstupovať.
A ako vyzerá podpora, ktorú v tejto oblasti firmám poskytujete?
My v Brichta & Partners ponúkame koncept IP One-Stop Shop. Znamená to, že klienti u nás nájdu všetko pod jednou strechou – od strategického poradenstva, cez registrácie, až po zastupovanie v sporoch. Vytvárame komplexné IP stratégie, ktoré dávajú zmysel z právneho aj biznisového hľadiska. Zastrešujeme portfóliá ochranných známok, patentov, dizajnov v desiatkach krajín. Pripravujeme zmluvnú dokumentáciu, riešime prevody práv, zabezpečujeme ochranu pri investičných vstupoch aj transakciách.
Sme radi, že tento prístup funguje. Len za posledné dva roky sme pomohli pri viac ako tridsiatich investičných transakciách v technologickom sektore. A veľa z nich by sa bez správne nastavenej IP architektúry ani nemohlo uskutočniť.
Kde sa podľa vás firmy najčastejšie mýlia?
Jednou z najväčších chýb je, že firmy začnú riešiť IP až v momente, keď už majú problém. Napríklad, keď im niekto napadne značku alebo zistí, že ich dizajn už niekto inde zaregistroval. Vtedy je už často neskoro. Druhou častou chybou je, že sa firma spoľahne na vzorové zmluvy z internetu alebo na nesprávne právne poradenstvo – bez znalosti špecifík tejto oblasti.
Tretím rizikom je odkladanie – mnohé firmy majú skvelé nápady, prejdú aj rešeršami, no s registráciou otáľajú. A vtedy sa môže stať, že ich niekto predbehne. V IP platí pravidlo „first come, first serve“.
Ako podľa vás vyzerá ideálne nastavená stratégia ochrany IP pre modernú slovenskú firmu?
Na začiatku je kľúčové pochopenie, že IP nie je len právna téma. Je to súčasť obchodného modelu. Preto najskôr hľadáme odpoveď na otázky: Čo je kľúčovou hodnotou firmy? V čom spočíva jej konkurenčná výhoda? Aké aktíva je nevyhnutné chrániť, aby firma mohla dlhodobo rásť? Môže ísť o produkt, softvér, algoritmus, know-how, dizajn, značku, ale aj kombináciu týchto prvkov.
Nasleduje výber vhodných typov práv – napríklad, či má zmysel ísť cestou patentu alebo je vhodnejšie riešenie obchodné tajomstvo. Až potom nasleduje samotná realizácia: rešerše, stratégie registrácií, zmluvné vzťahy, uplatňovanie práv, ochrana pred porušením, monitoring konkurencie.
Celý proces je ideálne dynamický – pretože potreby firmy sa vyvíjajú. Sme zvyknutí pracovať v režime, kde klientovi pomáhame meniť IP stratégiu podľa aktuálneho rastu, vývoja produktov, vstupu na nové trhy či zmien v regulačnom prostredí.
Kde vidíte potenciál ďalšieho vývoja v oblasti IP práva na Slovensku?
Myslím si, že ešte stále nás čaká veľká vlna edukácie. IP právo nie je dostatočne prepojené s ekonomickým a inovačným diskurzom. Potrebujeme viac diskusií o tom, ako duševné vlastníctvo vplýva na rast HDP, na konkurencieschopnosť krajiny, na prilákanie investorov. Verím, že k tomu prispejeme aj my – napríklad sériou odborných výstupov a podujatí, ktoré do budúcna pripravujeme, vrátane konferencie, ktorú plánujeme na jeseň a kde chceme kombinovať IP témy s biznisovou perspektívou.
Druhý veľký potenciál vidím v prepájaní IP s technologickými reguláciami – AI, kybernetická bezpečnosť, digitálne služby. Tieto témy sa nedajú riešiť izolovane, potrebujeme na Slovensku expertov, ktorí budú mať nielen právnu, ale aj technologickú gramotnosť. Preto kontinuálne investujeme do vzdelávania aj do nášho tímu, aby sme na tieto výzvy vedeli odpovedať na špičkovej úrovni.
Znamená to, že plánujete aj ďalší rast kancelárie?
Áno. Už dnes máme viac ako 20 členov tímu, ale postupne smerujeme k cieľu vybudovať expertízne ešte silnejší kolektív s vyše 35 odborníkmi. Zároveň rozvíjame spoluprácu s partnermi v zahraničí – USA, Ázia, Afrika, Európa. Chceme byť kanceláriou, ktorá z Bratislavy ponúka medzinárodne relevantné riešenia. Naše projekty a viaceré získané slovenské i medzinárodné ocenenia to už potvrdzujú.
Popritom ale chceme zostať verní nášmu étosu – byť kanceláriou s ľudskou tvárou. Právnici, ktorí vedia byť nielen odborní, ale aj prístupní, zrozumiteľní, zvedaví. Preto veľa investujeme aj do tímovej kultúry, mentorovania a dlhodobej vízie. Túto víziu a hodnoty sme pretavili aj do našej novej vizuálnej identity, ktorú sme začiatkom apríla predstavili verejnosti pri príležitosti 35. výročia Brichta & Partners na trhu.
Záverom – aké motto vystihuje dnešnú Brichta & Partners?
Najviac nás vystihuje veta: „Sme tu už 35 rokov – no najviac nás zaujíma to, čo príde zajtra.“ Je v nej všetko – rešpekt k histórii, záväzok k hodnote a neustála chuť sa posúvať. Lebo právo – ak ho robíme dobre – nie je len nástrojom, ale aj spolutvorcom budúcnosti.