StoryEditor

Brigáda je pre študentov vhodná. Okrem iného sa naučia vychádzať s ostatnými

07.08.2025, 00:00

Počas letných prázdnin sa na celom Slovensku zvyšuje záujem o brigádnikov. Snahu študentov zarobiť si vlastné peniaze na brigádach chvália rodičia i finanční konzultanti. Mladým totiž dajú letné brigády oveľa viac ako len peniaze.

Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Simplea a spravodajským portálom Peniaze.sk

Od minulého roka môžu vďaka zmene Zákonníka práce pracovať na jednoduchých brigádach už aj 15-roční. Pracovať môžu po skončení obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky, teda napríklad už počas letných prázdnin po prvom ročníku strednej školy.

„Letné brigády sú skvelou príležitosťou, ako mladým ľuďom pomôcť získať prvé pracovné návyky, rozvíjať komunikačné schopnosti či naučiť sa lepšie narábať s financiami. Tieto skúsenosti sú na trhu práce vysoko cenené a uľahčujú mladým ľuďom vstup do pracovného života,“ hovorí Katarína Tešla, manažérka korporátnej komunikácie a PR portálu Kariéra.sk.

 

 

Investujte a ochráňte svoje peniaze pred infláciou.

 

Množstvo firiem tento rok pre brigádnikov zvýšilo mzdy – priemerná hodinová mzda sa pohybuje od 5 do 9 eur – čo robí ponuky brigád ešte atraktívnejšími. Jedným z dôvodom je aj rast minimálnej mzdy, ktorá je od 1. januára 2025 na úrovni 4,69 eura za hodinu. V roku 2024 to bolo 4,31 €/hod. Najatraktívnejšie platové podmienky sú v Bratislavskom (6,60 eur na hodinu), Trnavskom (6,5 eur na hodinu) a Žilinskom kraji (6,10 eur na hodinu). V Nitrianskom a Trenčianskom kraji si študenti na brigádach zarobia v priemere okolo 6 eur na hodinu. O niečo menej, 5,90 eura, ponúkajú v Banskobystrickom a Košickom kraji. Najnižšie zárobky majú brigádnici v Prešovskom kraji, kde je hodinová mzda približne 5,80 eura. Najviac si študenti vedia zarobiť brigádou v zahraničí, kde sa priemerná ponúkaná mzda šplhá na 10 až 18 eur za hodinu.

Brigády dajú študentom viac než len peniaze

Brigády sú pre študentov podľa názoru finančnej konzultantky a majiteľky pobočky SIMPLEA Point v Liptovskom Mikuláši Kateřiny Porubskej jednoznačným prínosom. A benefitom nie sú vždy iba peniaze, ktoré si študenti zarobia, ale aj osobnostný, sociálny a profesijný progres.

Mohlo by Vás zaujímať: Rozhovor s majiteľkou pobočky Simplea Point Liptovskom Mikuláši – Mať vlastné podnikanie bol môj sen.

„Brigáda mnohým študentom zároveň ukáže, že nie sú stredobodom vesmíru – musia vychádzať s ostatnými a spolupracovať v tíme. Rozvíjajú si teda pracovnú disciplínu, komunikačné zručnosti a schopnosť riadiť svoj čas. Popritom im rastie sebadôvera, samostatnosť a získavajú prvé skúsenosti, ktoré už môžu zahrnúť do životopisu. Okrem iného zistia, aká práca ich baví a ktorú by v budúcnosti radšej nerobili. To všetko sú zistenia, ktoré sú na nezaplatenie. Keď si ich študenti osvoja, budú podstatne lepšie pripravení na budúci nástup do zamestnania aj na celkovú orientáciu na trhu práce,“ vysvetľuje konzultantka zo spoločnosti Simplea.

Študentom zároveň odporúča, ak je to možné, aby sa zaujímali najmä o brigády blízke ich študijnému zameraniu, prípadne aspoň v sektore plánovaného zamestnania. Vďaka tomu môžu počas leta spoznať svoj odbor v praxi a následne si nájsť dobré zamestnanie po skončení školy.

Podobný názor má aj Lenka Spáčová, študentka Fakulty masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorá popri štúdiu dlhodobo pracuje.

„Na svoju prvú brigádu som nastúpila ešte počas strednej školy. Pracovala som v gastre. Bolo to náročné, ale zároveň veľmi motivujúce,“ spomína študentka. „Najviac ma bavilo to, že som si konečne mohla zarobiť vlastné peniaze a rozhodovať o tom, ako ich využijem. Bol to pre mňa prvý krok k samostatnosti, hoci len malý. Vedela som však, že sa už nemusím s každou drobnosťou obracať na rodičov,“ hovorí. Dnes už druhý rok brigáduje vo svojom odbore.  

„Počas vysokej školy som si hľadala stáž v odbore. Chcela som získať skúsenosti z praxe a niečo nové sa naučiť. Podarilo sa mi dostať do komunikačnej agentúry, kde som najskôr stážovala a neskôr tam začala pracovať ako brigádnik,“ hovorí študentka. „V agentúre pracujem už vyše roka a táto skúsenosť mi dala naozaj veľa. Získala som sebavedomie, naučila som sa fungovať v tíme, komunikovať s klientmi a lepšie si organizovať čas. Viem, že mi to raz veľmi pomôže – už teraz mám pocit, že nestojím na štartovacej čiare, ale mám niečo za sebou,“ dodáva.

Počas semestra chodí na brigádu tri dni v týždni, cez prázdniny väčšinou štyri dni v týždni. Naopak počas skúškového obdobia takmer vôbec, pretože sa potrebuje učiť.

„Našťastie mám veľmi ústretových nadriadených a kolegov, ktorí ma chápu a študijné voľno mi bez problémov doprajú,“ dopĺňa študentka.

image
Shutterstock

Rodičia finančne pomáhajú aj svojim dospelým deťom, a to dnes častejšie než v minulosti

Pre mladých ľudí je hlavnou motiváciou ísť na brigádu túžba zarobiť si vlastné peniaze, ktoré im prinášajú väčšiu slobodu a nezávislosť. Ďalej je to snaha našetriť si peniaze do budúcnosti – na nejakú konkrétnu vec alebo zážitok. Približne tretina študentov si zarába na pokrytie bežných výdavkov, ako sú nájom, doprava a školné.

„Snaha zarobiť si vlastné peniaze alebo získať väčšiu finančnú nezávislosť od rodičov je určite chvályhodná a znamená veľký krok k dospelosti. Buduje sebadôveru, učí vážiť si prácu a peniaze, vedie k zodpovednosti, pomáha lepšie plánovať budúcnosť, znižuje závislosť od rodičov a zvyšuje slobodu,“ hovorí Kateřina Porubská.

Zároveň však upozorňuje, že sú to často rodičia, kto mladých podporuje aj po skončení školy. A to najmä vtedy, keď sa ich deti rozhodnú pre vlastné bývanie.

„V praxi to vidíme denne – zdražovanie bývania, nízke platy na začiatku kariéry, dlhšie štúdium, neistý trh práce, nečakané životné situácie či zmena hodnotového systému. Rodičia mladým často ručia svojou nehnuteľnosťou, aby ich deti mohli zobrať hypotéku. No ani to niekedy nestačí, ak mladí nemajú dostatočný príjem,“ dopĺňa finančná konzultantka Simplea.

Za pravdu jej dávajú aj štatistiky. Podľa Eurostatu má až 52 % mladých Slovákov vo veku 18 až 34 rokov trvalý pobyt u rodičov. Ide o jeden z najvyšších podielov v celej EÚ. Viac mladých žije s rodičmi už len v Chorvátsku (57 %) a na Malte (70 %). V susednom Česku žije u rodičov 39 % mladých, čo je mierne nad priemerom Európskej únie, ktorý predstavuje 37 %. Na opačnom konci rebríčka je napríklad Švédsko, kde v tejto vekovej skupine zostáva u rodičov len necelá pätina mladých ľudí.

menuLevel = 1, menuRoute = hn-nativ, menuAlias = hn-nativ, menuRouteLevel0 = hn-nativ, homepage = false
05. december 2025 17:05