Tento rozhovor venujeme najmä potravinám, ale nedá mi neopýtať sa na to, čím teraz všetci žijeme. Ovplyvní koronakríza nejako aj potravinovú oblasť? Bude málo jedla?
Nebude. Zažívame síce mnohé obmedzenia, ale regály v obchodoch nebudú prázdne. Niektoré hranice sú zatvorené, ale Európska komisia sa postarala o to, aby aj cez ne hladko, maximálne s 15-minútovým čakaním, prúdili kamióny s dôležitým tovarom, a sem patria aj potraviny, najmä také, ktoré ľahko podliehajú skaze. Obmedzenia by nemali mať vlplyv ani na kvalitu dodávaných potravín, či už domácich, alebo dovezených. Rovnako myslíme aj na to, že niektoré krajiny potrebujú sezónnych pracovníkov z iných krajín, aby mal kto obrať ovocie, takže EK odporúča krajinám, aby takýchto pracovníkov ústretovejšie púšťali cez hranice. A chystá sa aj podpora pre poľnohospodárov, lebo táto kríza zasiahne každého.
Povedzme si teda niečo ku kvalite potravín. Ako to vyzerá s kvalitou našich potravín v porovnaní s minulosťou?
Z hľadiska bezpečnosti potravín to v minulosti bolo oveľa horšie, ale neboli sme natoľko schopní zachytiť všetky problematické prípady. O mnohých škodlivých látkach v potravinách sme vôbec nevedeli, neboli sme schopní ich merať, tak sme mali pocit, že je všetko v poriadku. Dnes je kontrola oveľa prísnejšia, máme nové metódy, ktorými vieme zistiť rôzne nevhodné látky v potravinách a stále sa schvaľujú ďalšie normy, ktoré ich používanie regulujú.
Napriek tomu sa ešte vždy objavujú prípady kontaminovaných potravín...
To je predovšetkým ukážka toho, že zodpovedné orgány robia dobre svoju prácu. Pri kontrolách sa ukáže, či je nastavený systém schopný tieto potraviny rýchlo nájsť, eliminovať a problém vyriešiť. Slovensko aj okolité štáty majú tieto služby na veľmi vysokej úrovni. V Európskej únii sú najprísnejšie normy, a tak nie je prehnané tvrdenie, že naše potraviny sú najbezpečnejšie na svete.
Akých prípadov sa najčastejšie týkajú zistené porušenia týchto noriem?
Keď sa pozriete na webové stránky potravinových inšpekcií, najčastejším problémom býva nedostatočné dodržiavanie opatrení v oblasti prevencie – napríklad potraviny po dobe trvanlivosti. Potom ide o rôzne bakteriálne nákazy, ktoré súvisia s hygienou.
S hygienou úzko súvisí aj chemické ošetrovanie potravín...
Na jednej strane nikto nechce dostať hnačku z kontaminovaného jedla, na druhej strane sme veľmi citliví na to, keď sa potraviny ošetrujú chemicky. V Spojených štátoch sa napríklad väčšina mäsových výrobkov zbavuje baktérií tak, že sa na konci výrobnej linky dezinfikujú chlórom alebo inou chemikáliou. V Európe sa spotrebitelia masívne postavili proti tomuto postupu a trváme na tom, aby hygienické podmienky na pracoviskách boli také, že konečný výrobok nebude potrebovať takúto dezinfekciu. To sa vo veľkom meradle darí a prípadov kontaminácie máme dokonca menej než v spomínaných Spojených štátoch.
Okolo čoho sa z hľadiska bezpečnosti potravín viedlo najviac diskusií?
Napríklad okolo zemiakových hranolčekov. Boli v nich zistené látky, ktoré škodia ľudskému zdraviu, tak sa hľadalo riešenie, ako ich čo najviac eliminovať. Lenže niektoré produkty nám jednoducho chutia a neradi počujeme, že nie sú zdravé. Darmo nám lekári hovoria, že údeniny sú rizikovou karcinogénnou potravinou. Napriek tomu sa ich mnohí nevedia vzdať. Dôležité je, aby boli ľudia správne informovaní a na základe toho mohli robiť svoje rozhodnutia.
Mnohých znepokojuje používanie rôznych aditív, čiže éčok. Sú tie škodlivé v rámci EÚ zakázané?
Žiadne z éčok by sa nemali označovať ako škodlivé. Ide len o to, v akom množstve a akým spôsobom sa používajú. Aj obyčajná soľ je škodlivá, ak si ju dáte vo veľkom množstve, to však neznamená, že si vôbec neposolíme polievku. Všetci chceme, aby potraviny boli trvanlivé, aby pekne vyzerali, a práve na to sú určené rôzne skupiny éčok, antioxidanty, dochucovadlá či farbivá, z ktorých niektoré sú chemické, iné prírodné. Keby sme ich vylúčili, mäso by bolo čerstvé jeden deň a museli by sme ho zjesť hneď, ako ho kúpime. V každom prípade je povinné použité éčka uvádzať na obale, aby sa každý mohol rozhodnúť, či si taký produkt kúpi alebo nie.
Ľudia citlivo vnímajú aj otázku dvojakej kvality potravín. Aké opatrenia podnikla EÚ v tomto smere?
Keď sa objavila vlna kritiky ohľadom dvojakej kvality potravín, Európska komisia sa tým veľmi intenzívne zaoberala, dokonca to bola hlavná téma summitu hláv štátov v Bratislave. Výsledkom bola zmena v legislatíve EÚ, ktorá umožňuje oveľa prísnejšie postihovať porušenia príslušných nariadení, a to aj veľmi výraznými pokutami. Zároveň však musíme mať jasno v tom, čo možno považovať za dvojakú kvalitu. Veľa ľudí mylne porovnáva rozdielne kategórie potravín, ktoré vôbec nemusia spĺňať rovnaké parametre. Hovoria: v Taliansku alebo Španielsku je lepšia šunka ako na Slovensku. Ide o to, či je to ten istý druh šunky od toho istého výrobcu. Nemôžeme porovnávať parmskú šunku s nejakou gazdovskou, pretože sú to dva rozličné produkty. Niektorým chutí viac jeden, iným druhý. Len ak sa určitý výrobok predáva v rovnakom obale pod rovnakým názvom, vtedy musí mať všade rovnakú kvalitu.
Závisí tento problém aj od správania spotrebiteľov?
Samozrejme. Veľa spoločností dodáva pod svojou značkou celú škálu výrobkov rôznych kategórií. Na danom trhu ponúkajú to, čo tam vedia predať. Nezabúdajme, že žiaden predajca nebude dlhodobo dávať na regály tovar, ktorý zákazníci nekupujú. Ak sa nám teda niečo nepáči, najlepším receptom je ignorovať to, nekupovať a za nejaký čas to predajca stiahne z obehu a nahradí niečím iným, lebo si nemôže dovoliť objednávať tovar, ktorý sa nepredáva.
Medializovaný bol napríklad prípad rybích prstov...
Ľudia boli presvedčení, že kupujú rovnaký tovar od rovnakej firmy, a pritom rybie prsty u nás mali menší obsah rybieho mäsa ako tie v Rakúsku. Keď však dáte tie dva obaly k sebe, zistíte, že sú podobné, ale nie rovnaké. Majú síce rovnakú farebnosť, rovnaké logo, ale líšia sa v detailoch... Aj takéto zavádzanie spotrebiteľa je zakázané. Niekedy je však pre firmy zložité zachovať identitu a farebnosť svojej značky a zároveň sa vyhnúť zavádzaniu.
Takže v rovnakých výrobniach vznikajú produkty rôznej kvality pre rôzne trhy?
Niekedy je to tak, ale niekedy majú firmy svoje výrobne v rôznych krajinách. A všade majú k dispozícii podľa určenej cenovej hladiny rôzne lokálne suroviny. Keby ich mali dovážať, odrazilo by sa to na cene produktu. To potom môže ovplyvniť chuť či kvalitu jednotlivých potravín.
Možno v tejto súvislosti hovoriť o geografickej diskriminácii?
Nie, pretože podobné rozdiely existujú takmer na všetkých hraničných čiarach v Európe, napríklad medzi Francúzskom a Belgickom alebo Nemeckom a Holandskom. Skôr by som povedal, že spotrebitelia na hranici medzi bývalým západom a východom sú na tieto problémy citlivejší. Výsledok štúdie Spoločného výskumného centra EK bol taký, že rozhodne nejde o diskrimináciu medzi východom a západom, či medzi novými a starými členskými štátmi.
Plánuje v tomto smere EÚ nejaké ďalšie legislatívne zmeny?
Z môjho pohľadu sa na strane legislatívnej a kontrolnej urobilo všetko, čo sa urobiť dalo. Teraz je potrebné uviesť prijaté legislatívne normy do života a dohliadať na ich dodržiavanie. Toto je v súčasnosti naším hlavným spoločným cieľom. Som presvedčený, že právny rámec je dostatočný a že keby sa v ňom zašlo ešte ďalej, už by bol na škodu spotrebiteľov, nie na osoh. Teraz to už máme vo svojich rukách.
Ak sa nám niečo nepáči, nekupujme to a predajca to o krátky čas nahradí iným tovarom.
(špeciálny projekt)