Pandémia ovplyvňuje pracovný trh už druhý rok. Ako hodnotíte aktuálnu situáciu?
Keď sa pozrieme späť na obdobie pred vypuknutím pandémie, trh práce charakterizoval nedostatok manuálnych pracovníkov, ako aj kvalifikovaných odborníkov v mnohých oblastiach. Nezamestnanosť bola historicky na najnižšej úrovni a nedostatkové profesie zamestnávatelia riešili dovozom pracovnej sily z tretích krajín. S príchodom pandémie sa očakávalo, že vzhľadom na rastúce čísla nezamestnanosti si konečne budú môcť recruiteri aspoň čiastočne vydýchnuť. Istý čas to tak vyzeralo, ďalší vývoj však ukázal presne opačný trend a v číslach nezamestnanosti sa postupne dostávame na predpandemickú úroveň. Najväčší pracovný portál má už teraz zverejnených viac pracovných ponúk v porovnaní s vrcholmi v období pred pandémiou. Vďaka dynamicky sa rozvíjajúcemu takmer každému sektoru firmy nielenže majú opäť rovnaký problém s nedostatkom pracovnej sily, ale zároveň musia riešiť rast cien komodít, infláciu, tlak na zvyšovanie miezd, ktoré s celkovou cenou práce predstavujú veľmi vysoké náklady pre firmy, pretrvávajúci výpadok komponentov a zamestnancov z dôvodu pandemických PN a nový fenomén home office, respektíve hybridnej práce, ktorý sme dosiaľ nepoznali, takže situácia je skutočne zložitá.
Aktuálne štatistiky hovoria, že nám chýbajú zamestnanci v kritickej infraštruktúre. Kde vidíte problém?
Ľudia chýbajú prakticky všade – kvalifikovaní odborníci, výrobní operátori, vodiči MHD, rušňovodiči, zdravotnícky personál, oživený HoReCa sektor má problém zohnať ľudí z dôvodu minulej neistoty. Staršie ročníky využívajú možnosť odchodu do predčasného dôchodku z dôvodu obáv z pandémie. Prednedávnom sme boli v Bratislavskom kraji svedkami výpadku autobusov práve pre nedostatok vodičov. Zdravotníctvo je dlhodobo v nepriaznivých číslach, obyvateľstvo starne, potreba zdravotnej starostlivosti narastá, sektor však bojuje nielen s problémom platov, ale aj kvalitou pracovného prostredia, pričom pandémia tieto problémy znásobuje. Enormnú potrebu IT ľudí ešte viac zintenzívnila zmena formy práce na home office.
Príčin aktuálneho stavu je viacero. Po vstupe do Európskej únie sa začal exodus Slovákov do krajín západnej Európy. Štatisticky viac ako 300-tisíc ľudí odišlo a už sa nevrátilo. Tento stav výrazne nezmenil brexit ani pandémia, ako sa pôvodne očakávalo, iniciatíva vrátiť ľudí na Slovensko nepriniesla želateľné výsledky. Mobilita a flexibilita Slovákov je takmer nulová. Stále sú obrovské rozdiely v rámci krajiny. Aj smerom na východ však začína byť problém zohnať pracovnú silu napriek vyšším číslam nezamestnaných, ich kvalifikácia nezodpovedá požiadavkám zamestnávateľov. Systém vzdelávania dlhé roky nekorešponduje s potrebami trhu práce. Sme svedkami permanentného odlevu šikovných vysokoškolských študentov, máme najvyšší počet študentov v zahraničí zo všetkých krajín Európskej únie. K tomu treba pripočítať nepriaznivý demografický vývoj.
Čo by pomohlo zlepšiť tento stav?
Je najvyšší čas aplikovať praktické riešenia, aby neostali len v rovine politickej rétoriky. Reforma vzdelávania, o ktorej sa rozpráva už niekoľko rokov, je v tomto smere absolútne nevyhnutná.
Slovákov, ktorí opustili krajinu, späť nedostaneme, väčšina má založené rodiny. Ďalšie dôvody, prečo sa nevrátiť, sú pretrvávajúce problémy v zdravotníctve, školstve či chýbajúca infraštruktúra. O to viac je potrebné prilákať pracovnú silu z iných krajín. Ukrajinci sú pre Slovensko veľmi dobrým riešením aj vzhľadom na jazykovú a kultúrnu blízkosť, avšak posledný vývoj naznačuje, že sa budeme musieť zamerať aj na iné alternatívy. A netýka sa to len pracovnej sily. Je potrebné motivovať zahraničných študentov prísť na Slovensko študovať, u nich je predpoklad, že tu po skončení štúdia ostanú žiť a pracovať.
Ďalším riešením sú automatizácia a robotizácia, ktoré, paradoxne, môžu spôsobiť rast zamestnanosti – ak sú totiž firmy efektívne, môžu si dovoliť ďalšie investície. A napokon sú tu marginalizované skupiny, ktoré by mali záujem pracovať, ale sú z rôznych dôvodov nezamestnateľné. Táto problematika si však vyžaduje dlhodobú komplexnú prípravu a účasť štátu.
Slovákov neláka pozícia operátora výroby. Majú uchádzači prehnané nároky/požiadavky?
Ponuka násobne prevyšuje dopyt a vo všeobecnosti platí, že kto sa chcel v tomto smere zamestnať, už je dávno zamestnaný. Aj operátor výroby si s príplatkami a bonusmi vie zabezpečiť príjem, z ktorého sa dá pomerne slušne vyžiť. Na druhej strane rastie neochota pracovať na nočné zmeny, či „ťahať“ nadčasy a uprednostnenie work-life balance. Pre ženy starajúce sa o rodinu sú nočné zmeny neriešiteľným problémom.
Kým v minulosti fabriky ťažili najmä zo zahraničných pracovníkov z východnej Európy, dnes už je pre nich Slovensko menej atraktívne. Prečo je to tak?
V posledných rokoch sme zaznamenali ekonomickú migráciu predovšetkým z Ukrajiny a zo Srbska. Obzvlášť žiadaní sú Ukrajinci. Napriek tomu, že pre firmy sú drahším riešením, ich pridaná hodnota je nesporná. Vykazujú neporovnateľne vyššiu efektívnosť v porovnaní so Slovákmi, ktorých mzdové nároky často nezodpovedajú ich schopnostiam a zručnostiam.
Skúsenosti posledných mesiacov potvrdzujú znížený záujem o Slovensko predovšetkým medzi kvalifikovanou pracovnou silou ako napríklad elektrikári, CNC operátori či zvárači. Dôvod je prozaický, o rovnakú pracovnú silu bojujú viaceré trhy Európy avšak so zaujímavejšími platovými podmienkami a zároveň jednoduchším administratívnym spracovaním povolení, a hoci v tejto oblasti došlo aj u nás k výrazným zmenám, stále je čo zlepšovať. Mnohokrát chýbajú adekvátne ubytovacie kapacity, nikoho nezaujíma, že naše základné školy nie sú pripravené vzdelávať deti cudzincov, protimigračné témy sú stále aktuálne. Súhrn všetkých faktorov Slovensko znevýhodňuje v boji o pracovnú silu i napriek tomu, že sme krásnou a bezpečnou krajinou a mnoho cudzincov, ktorí sa rozhodli tu ostať žiť, je tu spokojných.
Aké sú vyhliadky do budúcnosti pre slovenský pracovný trh?
Aj keď o slovenskom pracovnom trhu sa hovorí prevažne ako o montážnej dielni s pozíciami s nízkou pridanou hodnotou a nízkymi platmi, máme domáce celosvetovo známe inovatívne spoločnosti. Pozitívna je aj skutočnosť, že k nám zahraniční investori presúvajú R&D centrá. Slovensko je krajina s potenciálom, záleží na tom, ako s ním naložíme. Cieľom je vytvárať pracovné ponuky s pridanou hodnotou a vyššími mzdami, a k tomu potrebujeme šikovných a vzdelaných ľudí.
Vzdelanie je kľúčom k úspechu, a to sa nekončí školou. Ak reforma vzdelávania ostane len v rétorickej rovine a ak nedokážeme byť dostatočne atraktívnou krajinou pre udržanie šikovných Slovákov a motivovanie talentov z iných krajín, aby perspektívne firmy nemali dôvod opúšťať/obchádzať Slovensko z dôvodu nedostatku pracovnej sily, dôsledky pre celú krajinu môžu byť pomerne drastické.