Výskumníci objavili mierne senzorické rozdiely, no len pri produktoch, ktorých zloženie bolo výraznejšie odlišné. Hovoríme napr. o rozdieloch v sladkosti cereálií s vyšším obsahom cukru. Naopak, malé rozdiely, ako vyšší obsah tuku v zemiakových lupienkoch, nie sme schopní zmyslami vnímať a senzorické rozdiely vo väčšine produktov sú skôr nepatrné. Testeri boli na tieto testy špeciálne vyškolení, a preto je pravdepodobné, že spotrebiteľ dané rozdiely nemusí nutne vnímať.
Sú potraviny na Slovensku nekvalitnejšie?
Rozdiely v zložení potravinových výrobkov v rôznych členských štátoch skutočne existujú. Obe časti štúdie však potvrdili, že rozdiely neurčuje geografická poloha štátu. Neexistuje preto dôvod domnievať sa, že by potraviny na Slovensku boli všeobecne menej kvalitné. Štúdie preukázali, že niektoré zo skúmaných potravín môžu byť na Slovensku kvalitnejšie ako v západných krajinách EÚ. Napr. káva Jacobs Original 3v1, ktorá sa predáva na Slovensku, obsahuje 15 % instantnej kávy a 62 % cukru. Rovnakú nájdeme v Grécku, Chorvátsku, Maďarsku a Litve. Naopak, rovnaký druh kávy v Nemecku obsahuje 8 % kávy a 54 % cukru. Káva s identickým obalom má teda na Slovensku intenzívnejšiu a silnejšiu chuť a zároveň je sladšia ako v Nemecku. Opačne je to pri jogurte Danone Activia Nature. Na Slovensku, v Nemecku a Česku obsahuje viac ako 4 % proteínov. Naproti tomu v Belgicku či Holandsku nie je štvorpercentná hranica obsahu proteínov prekročená. Na Slovensku je tento jogurt kyslejší, no hladší.
Rozdielny je aj podiel lieskových orieškov v čokoláde Milka. Zatiaľ čo v Španielsku alebo v Poľsku čokoláda obsahuje 17 % lieskových orieškov, v slovenskom, nemeckom, maďarskom a gréckom obchode kúpite Milku s 20 % podielom lieskovcov. Tento rozdiel však nemal na sladkosť žiadny výrazný vplyv. Niektoré rozdiely v produktoch môžu byť spôsobené aj odlišným spôsobom skladovania pri prevoze alebo v predajni. To mohlo ovplyvniť napríklad chrumkavosť čokolády, ktorá obaľuje mliečny rez Kinder Pingui. Na Slovensku máme krehkejšiu čokoládu a vyšší obsah mlieka (24 %) v porovnaní s Talianskom alebo Chorvátskom (21 %).
Testov potravín bude čoraz viac
Na to, aby sme mohli spoľahlivo porovnať potravinové výrobky v EÚ, Spoločné výskumné centrum (JRC) v roku 2018 vyvinulo harmonizovanú metodiku testovania na hodnotenie charakteristík potravín súvisiacich s kvalitou. Cieľom je zlepšiť komparatívne testy potravinových výrobkov, aby členské štáty mohli diskutovať o tejto otázke na spoľahlivom a rovnakom vedeckom základe. Podobných testov preto v budúcnosti uvidíme viac.
Ako reaguje na dvojakú kvalitu potravín Európska komisia?
Ladislav Miko
(vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku)
Riešenie problému dvojakej kvality potravín a ochrana spotrebiteľa patria medzi dôležité priority súčasnej Európskej komisie. Všetky potraviny uvádzané na trh EÚ musia spĺňať prísne požiadavky, aby chránili zdravie občanov a pravdivo ich informovali o vlastnostiach výrobkov, ktoré si chcú kúpiť. Komisia si uvedomuje, že spotrebitelia vo viacerých členských krajinách EÚ sú nespokojní, že niektoré výrobky v členských krajinách majú rozdielne zloženie a obávajú sa teda menej kvalitných potravín vo svojom regióne. Rád by som zdôraznil, že obe vykonané štúdie jasne potvrdili, že rozdiely v potravinárskych výrobkoch sa neriadia žiadnym geografickým kľúčom. Nie je preto namieste tvrdiť, že by boli krajiny strednej Európy spravidla znevýhodňované oproti krajinám na západe EÚ. Pre Európsku komisiu nie je tolerovateľné, aby v niektorých častiach Európy občanom predávali potraviny nižšej kvality ako v iných krajinách, napriek tomu, že ich obal a označenie sú totožné. V EÚ už dnes platia prísne pravidlá, ktorých cieľom je zabrániť zavádzaniu spotrebiteľov.
Na našom jednotnom trhu je naozaj potrebné sa touto problematikou zaoberať a hlavne ju riešiť. Aby sme všade mali na tanieri rovnako kvalitné potraviny. To si vyžaduje spoluprácu všetkých zainteresovaných: členských štátov, výrobcov, ale aj maloobchodníkov. Čo môžu urobiť spotrebitelia už dnes, je, že si menej kvalitné výrobky skrátka nekúpia, aj takto sa dá vytvoriť tlak na výrobcov, aby sa správali férovo a dodávali na celý európsky trh rovnako kvalitné potraviny.
(Pripravené v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku)