Množstvo produkovaného odpadu zároveň každoročne stúpa. Slovákom pribúda povinnosť triediť odpad do viacerých frakcií s väčším počtom triediacich nádob. Pribudla povinnosť triediť aj zapáchajúci kuchynský odpad. A výsledok? Triedime viac, máme viac nádob, viac povinností, viac systémov, ale v poplatkoch za zber komunálnych odpadov platíme tiež každoročne viac a viac. Od 1.1.2024 dokonca násobne. Pritom povinnosť platiť za vyprodukované obaly je jednoznačne na strane ich výrobcov. Celé triedenie a recykláciu plastov, skla, papiera, kovov atď. má predsa zaplatiť výrobca uvádzajúci svoj výrobok na trh prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov. Áno platí, ale len časť nákladov, najmä prevádzkových. Investičné náklady na nádoby,triediace technológie, vozidlá - to nie. To platia občania v poplatkoch za komunálne odpady, alebo priamo mestá a obce.
Prečo výrobca obalov platí na Slovensku za rovnaké obaly výrazne menej ako za identické obaly v Nemecku alebo Rakúsku, keď máme rovnaké legislatívne povinnosti ako oni ? Dokonca v povinnom zbere kuchynského odpadu ešte tvrdšie. Od 1.1.2024 nás čaká povinná mechanicko-biologická úprava komunálneho odpadu pred uložením na skládku, čo v praxi bude znamenať zvýšenie nákladov na zneškodnenie komunálneho odpadu o viac ako 120 %. A vyzerá to tak, že to bude musieť zaplatiť občan. Samospráva pravdepodobne nebude mať na to zdroje, takže občan plať. A výrobcovia sa zase smejú.
Mohlo by sa zdať, že problém vyrieši zálohový systém fliaš a plechoviek, pretože Slovensko má stále obrovské množstvá vytriedeného plastu, ktorý je nemožné predať ako recyklát, no zberové spoločnosti zaň musia platiť viac ako 100 eur za tonu. Pri zavedení povinnej mechanickej úpravy tohto zvyškového nezaujímavého plastu výrazne pribudne. Navyše, pribudnú náklady na stabilizáciu a hygienizáciu biologickej zložky komunálneho odpadu. Paradoxne, pri zavedenom povinnom zbere kuchynských odpadov bude povinné vytriedenie a stabilizovanie zbytkovej biologickej zložky komunálneho odpadu, ktorý sa nachádza v nádobe na zmesový komunálny odpad. Nevolá sa to náhodou duplicita? Nebolo by efektívnejšie zrušiť oddelený zber kuchynských odpadov a nechať ho v spoločnej nádobe so zmesovým komunálnym odpadom, ktorý sa musí celý tak či tak vytriediť a stabilizovať?
Zavedením povinnosti triediť a zbierať kuchynský odpad od 1.7.2021 sa pritom predpokladala miera jeho vytriedenia a zníženie množstva komunálneho odpadu až o 40 % viac ako dovtedy. Realita? Slabých 3 až 5 %. Pýtam sa prečo? Pretože ľudia odmietli skladovať a vylievať zapáchajúce kuchynské odpady do dierkovaných hnedých nádob, z ktorých celý obsah vyteká von, pričom nádoby sú najmä v lete plné červov a baktérií. V zime zasa odpad v nádobe zamrzne.
Riešenie na to máme. Dať tento citlivý odpad do zeme, do podzemných a polopodzemných kontajnerov. Bohužiaľ, si pripadám ako v Kocúrkove. V tejto dobe,keď spoločnosť rieši podstatne závažnejšie témy je pochopiteľné, že odpadom nik nevenuje náležitú pozornosť. Možno preto sa u nás darí zavádzať kocúrkovské nezmysly, ktoré si na konci dňa odnesie občan. Pokúsme sa preto sústrediť pozornosť na zodpovednosť regulátora za to, aké druhy obalov povoľuje výrobcom vyrábať. Ak regulátor zúži počet druhov plastových obalov používaných v potravinárskom priemysle a obmedzí ich výrobu, spoločnosť si s tým už nejako poradí. Ak nie, nech to aspoň zaplatí. Naozaj krájaná šunka nemusí byť balená do dvoch druhov plastových obalov a obal jogurtu nemusí okrem plastu mať aj pokovované viečko. Občan potom u nás musí triediť niečo, čo nemusí ani vzniknúť.
Autor: JUDr. Roman Malček, odborník na odpadové hospodárstvo