V oblasti odpadov zaznamenalo Slovensko v uplynulých rokoch veľa významných zmien. Za všetky treba spomenúť systém zálohovania PET fliaš. Rast životnej úrovne dlhodobo spôsobuje, že produkujeme čoraz viac odpadov, hoci sme ešte stále pod priemerom EÚ. Pozitívom je, že rastie podiel druhotných surovín, ktoré vyzbierame. Pred sektorom však už stoja ďalšie výzvy. Napríklad od budúceho roka nebude možné ukladať na skládky odpad, ktorý predtým neprešiel povinnou úpravou. Cieľom je, aby sa zo zmesového komunálneho odpadu vyčlenila a stabilizovala biologická zložka, ktorá v prípade uloženia na skládku spôsobuje vznik skládkového plynu obsahujúceho metán. Na Slovensku sa pritom ročne vyprodukuje 2,8 milióna ton komunálneho odpadu, z čoho viac ako milión skončí na skládkach. Tohto objemu sa teda týka nová legislatívna úprava. Hoci o zákone by sa dali viesť dlhé debaty, faktom je, že pre zberové spoločnosti, obce či iné subjekty bude aktuálny rok príprav náročný. Primárnym cieľom novinky nie je triediť druhotné suroviny, nakoľko to už prebieha cez systém farebných nádob, ale stabilizácia tej časti odpadu, v ktorej sa predpokladá biologická zložka. Hoci zber kuchynského odpadu beží už dva roky, výsledok nie je dostatočný. Biologický odpad stále tvorí časť odpadu v čiernych nádobách.
Treba oceniť zmenu vyhlášky, ktorá presunula termín zavedenia uvedených opatrení z 1. januára tohto na rovnaký dátum budúceho roku. Aj napriek tomu však vo vzduchu visí otázka, či sa podarí uložené povinnosti naplniť všetkým zainteresovaným subjektom. Ak by to nestihli, môže to mať negatívne dosahy na vybrané obce, pre ktoré tieto spoločnosti zabezpečujú zber a likvidáciu odpadu. Na strane zberových spoločností si príslušné zmeny vyžiadajú investície v desiatkach miliónov eur. Ohroziť termín spustenia môže aj štát a to vtedy, ak by povoľovacie procesy k výstavbe potrebných zariadení neprebehli rýchlo a hladko. Tieto procesy zväčša trvajú roky, sektor sa preto môže dostať do časového stresu.
Ak úpravu odpadov pred skládkovaním časť subjektov z objektívnych dôvodov nestihne spustiť, stálo by za zváženie zaviesť finančnú motiváciu pre tých, ktorí úpravu zabezpečia včas a budú mať z tohto titulu zvýšené náklady na nakladanie so zmesovým odpadom napríklad z prostriedkov Environmentálneho fondu. Na úpravu odpadov pred skládkovaním sa Marius Pedersen pozerá ako na výzvu, nakoľko zber a recyklácie biologicky rozložiteľných odpadov je úzko prepojená s možnosťou výroby kompostu ako organického hnojiva. Svoje uplatnenie má takýto kompost nielen v poľnohospodárstve, ale aj v sadovníctve, záhradníctve, krajinotvorbe či pri úprave a výsadbe verejnej zelene. Výrobou kompostu sa Marius Pedersen zaoberá už niekoľko rokov.
Ďalšou výzvou je nulová donášková vzdialenosť pre triedený zber. V zásade znamená podomový zber od dverí k dverám v individuálnej zástavbe, respektíve doplnenie stojísk všetkými druhmi nádob na jednom mieste v komplexnej bytovej výstavbe. Prináša však aj komplikácie. Priestorové obmedzenia na sídliskách nie vždy umožňujú pridávať kontajnery na triedený zber papiera, skla, plastov, kovov či nádoby pre viacvrstvové kombinované materiály. Povinná nulová donášková vzdialenosť pre celé Slovensko ignoruje regionálne špecifiká, čo môže pôsobiť kontraproduktívne a finančne zaťaží systém triedeného zberu, čo nakoniec povedie k ďalšiemu zdražovaniu potravín pre obyvateľov Slovenska.V dnešnom svete sú samozrejmosťou inteligentné riešenia. Fungujú aj v odpadovom hospodárstve. Ide napríklad o digitálnu pasportizáciu alebo čipovanie nádob na odpad, čo umožňuje analýzu zberu a následnú reakciu na možné vylepšenia systému. Avšak v povinnosti váženia odpadov na vozidlách, o ktorej dnes uvažuje Ministerstvo životného prostredia, absentuje možnosť obce zvoliť optimálny model odpadového hospodárstva na svojom území. Obciam a mestám nová povinnosť zvýši náklady na zber odpadu s rizikom „odpadovej turistiky“. Veľkou témou, s ktorou sa musia zberové spoločnosti vyrovnať, je rast cien vstupov vrátane elektrickej energie. To dostáva sektor do červených čísiel, pričom dlhodobo vysoká cena vstupov môže spôsobiť útlm samotného triedenia odpadov. Marius Pedersen reagoval na výzvu energetickej sebestačnosti pilotným projektom fotovoltiky na svojej prevádzke vo Zvolene. Inštaláciu ďalších zariadení pripravujeme.
Sektor odpadového hospodárstva, rovnako ako aj ostatné odvetvia, je pod neustálym tlakom regulácie, konkurencie či inovácií. To všetko mu umožňuje prichádzať s riešeniami, ktoré preukazujú nielen jeho životaschopnosť, ale sú aj prínosom pre spoločnosť a životné prostredie.
Autor: Ing. Oliver Šujan, generálny riaditeľ Marius Pedersen, a.s.