ETV: Je umelá inteligencia už na takej úrovni, že si vyžaduje prijatie špeciálnych opatrení a zákonov?
Určite áno. Umelá inteligencia je nevídaná pomoc pre ľudskú spoločnosť, jej pozitíva vidíme už dnes na každom kroku, napríklad v navigácii, v zdravotníctve či vo vede. Lenže tak ako všetko, aj ona má svoje potenciálne nevýhody a tie môžu mať taký dosah, že niektorí sa zaoberajú až myšlienkami, či neohrozuje samotnú existenciu ľudstva. Vstupuje totiž priamo do človeka, pozoruje jeho správanie, reakcie, emócie a na základe toho ho potom vie veľmi dobre manipulovať. Je známe, že až 80 percent našich rozhodnutí (je jedno, či pri nákupoch alebo pri voľbách) nie je racionálnych, ale emocionálnych. Ak niekto dokáže manipulovať s našimi emóciami, vie manipulovať aj s našimi rozhodovaniami. Vtedy sa už nedá hovoriť o demokracii či slobodnom trhu.
ETV: Kde všade nás umelá inteligencia môže pozorovať?
Predovšetkým na sociálnych sieťach. Často ani neviete, či tam komunikujete s reálnym človekom alebo s botom, čiže s umelou inteligenciou, ktorá imituje človeka. Práve preto prišla Európska komisia s nariadením, aby to, čo je na internete vytvorené umelou inteligenciou, bolo vždy jasne označené.
ETV: Keďže umelá inteligencia sa dokáže sama učiť, jej vývoj zrejme rýchlo naberá na obrátkach…
Pred vyše dvoma rokmi sme robili štúdiu o softvéri GPT-3, ktorý vtedy ešte nebol voľne k dispozícii. Minulý rok na jeseň sa dostal medzi ľudí v podobe bezplatnej aplikácie ChatGPT. Tá spôsobila veľkú vlnu mediálneho aj používateľského záujmu. ChatGPT zvláda komunikáciu v akomkoľvek jazyku, aj slovenčinu používa prakticky bez gramatických či štylistických chýb. Vyskúšal som v tejto aplikácii, aby mi napísala báseň o západe slnka v angličtine aj v slovenčine. Pochybujem, že by niekto vedel odlíšiť, že to nenapísal reálny človek. Dnes je táto aplikácia podporovaná softvérom GPT-3.5 a asi pred dvoma mesiacmi spoločnosť OpenAI oznámila, že má o niekoľko rádov výkonnejší GPT-4. Niekoľkí z expertov, ktorí k nemu už majú prístup, napísali korporáciám otvorený list, kde žiadajú, aby sa pozastavil vývoj takýchto veľkých jazykových modelov na šesť mesiacov, lebo rýchlosť ich vývoja je taká obrovská, že ľudská spoločnosť sa na ne nevie adaptovať.
ETV: Legislatíva týkajúca sa úplne novej oblasti asi nevzniká ľahko…
V histórii nájdeme niekoľko prelomových legislatív. Prvou bolo známe nariadenie GDPR na ochranu osobných údajov, ktoré súviselo s digitálnou transformáciou, druhým je balík opatrení, ktorý postupne prichádza do platnosti a reaguje na digitálne služby a digitálny trh. Teraz EK pripravuje prvú komplexnú legislatívu o umelej inteligencii, do ktorej je zainteresovaná silná zostava expertov z celého sveta, a to nielen z oblasti technológií, ale aj etiky a ekonomiky. Každá z týchto legislatív bola prvá na svete a EÚ nimi inšpirovala ďalšie krajiny.
ETV: Zneužíva sa už umelá inteligencia napríklad na šírenie dezinformácií, mýtov a extrémizmu, ktoré sú najmä na Slovensku dosť veľkým spoločenským problémom?
Áno, a vo veľkom. Napätie a polarizácia v spoločnosti je rozhodne spôsobená algoritmami umelej inteligencie. Tam pôsobia dva hlavné prúdy. Jedným je celkový biznis model na sociálnych sieťach, ktorý je založený na takzvanej ekonomike pozornosti – jeho snahou je udržať vás čo najdlhšie na nejakej stránke, obrázku či videu (a môže ísť o rozdiely v milisekundách), s čím súvisia ceny za umiestnenú reklamu. Z antropologického hľadiska je známe, že ľudí viac zaujmú zlé správy než tie dobré. Toto sa veľmi rýchlo naučila aj umelá inteligencia a podsúva nám obsah, ktorý je silno emocionálne nabitý, a väčšinou je tá emócia negatívna. To uzatvára ľudí do istej informačnej bubliny – aplikácie im automaticky podsúvajú podobný obsah, na aký zvyčajne klikajú a ktorý sa im páči. Najďalej v tomto smere zachádza platforma TikTok, ktorá je schopná vytvoriť si dokonalý psychologický profil nového používateľa v priebehu desiatich dní.
ETV: Druhým škodlivým prúdom sú zrejme aplikácie, ktoré úmyselne generujú negatívny a klamlivý obsah…
Ide o takzvanú deep fake technológiu, vplyvom ktorej človek už nemá šancu rozlíšiť, či ide o skutočnú osobu alebo skutočný príbeh. Od prvého falošného videa s Barackom Obamom ubehlo niekoľko rokov, kvalita a dostupnosť týchto nástrojov sa odvtedy výrazne zlepšila a rozšírila, takže prakticky hocikto dnes môže vytvoriť autenticky vyzerajúce klamstvo. Už nemôžeme veriť všetkému, čo je napísané, a dokonca ani tomu, čo vidíme na fotke či videu. To je šok do našich zabehnutých zvykov, preto je veľmi dôležité kritické myslenie a overovanie údajov. Zároveň je to unavujúce a destabilizujúce, lebo to ľudí pripravuje o pevné body, ktoré potrebujú, aby vedeli v spoločnosti fungovať. Takže jednou z dôležitých úloh bude našu spoločnosť zastabilizovať a budovať jej odolnosť.
ETV: Aké vážne môžu byť dôsledky takýchto dezinformácií?
V Európskej komisii som začínal pracovať v jej centrále v Bruseli a vtedy sme boli zaplavovaní dezinformáciami predovšetkým z Veľkej Británie. Na dennom poriadku sme ich museli vyvracať. Ich cieľom bola hlavne destabilizácia a v tomto prípade celkom účinná – v roku 2016 sa to skončilo referendom, v ktorom ľudia hlasovali za vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. Mnohí to dávno oľutovali, keď zistili, koľko klamstiev, podvodov a parciálnych záujmov za tým bolo.
ETV: Veľa mýtov a dezinformácií sa v poslednom čase nabalilo aj okolo témy hmyzu v potravinách a múky zo svrčkov. Je tento rozruch oprávnený?
EÚ má najbezpečnejšie potraviny na celom svete. Nikde inde na ne nemajú prísnejšiu legislatívu. Aj pri obchodných dohodách s inými krajinami trvá EÚ na najvyššom štandarde bezpečnosti potravín. Medzinárodné vedecké tímy Európskej agentúry pre bezpečnosť potravín sledujú a testujú všetky možné aspekty – toxicitu, dlhodobé účinky potravín, či nemôžu z dlhodobého hľadiska vyvolať alergie alebo rakovinu… Platí to o geneticky modifikovaných potravinách aj o potravinách s obsahom hmyzu (na tento účel boli v EÚ schválené štyri druhy hmyzu). Takéto potraviny musia byť jasne označené, aby sa každý spotrebiteľ mohol rozhodnúť, či si ich kúpi alebo nie. Porušenie tohto pravidla sa v EÚ považuje za veľmi vážny priestupok, ktorý je silne sankcionovaný. Žiadne tajné pašovanie svrčkov do pečiva či keksov sa teda nekoná.
ETV: Z akého dôvodu sa vlastne schvaľujú potraviny z hmyzu?
Hľadanie nových zdrojov potravín je nevyhnutné. Klimatická kríza bude čoraz viac postihovať celý svet a istá zmena jedálneho lístka nás čaká, či chceme, alebo nie. Dlhodobé predpovede nám ukazujú, že do roku 2050 bude obrovský deficit vody aj potravín vzhľadom na počet obyvateľov našej planéty. Predovšetkým pre africké krajiny a možno aj pre juh Európy sa vyvíjajú rastliny, ktoré sú veľmi odolné proti suchu, lebo tradičné plodiny sa tam už nebudú dať pestovať. Niektoré typy potravín viac nebudú dostupné pre všetkých, tak sa hľadajú alternatívne zdroje, takzvané nové potraviny. Hoci v tomto prípade sú nové pre Európu, ale nie napríklad pre Áziu. Pre niekoho je nezvyčajné jesť hmyz, pre iného vnútornosti alebo konské mäso. Takisto dnes máme hamburgery, ktoré chutia ako mäso, a pritom sú vyrobené z rastlinných proteínov.
ETV: Aké ďalšie zmeny môže priniesť klimatická kríza v najbližšom období?
V našej oblasti bude podľa predpovedných modelov najväčším problémom manažment vody – čakajú nás obdobia s veľkým množstvom intenzívnych zrážok a potom zas dlhé obdobia sucha. Musíme teda vedieť vodu zadržiavať, aby nespôsobovala škody a aby sme ňou zároveň vedeli kompenzovať suchá. Ani ľudia v strednej či severnej Európe však nebudú uchránení od sekundárneho vplyvu klimatickej krízy, ktorým je migrácia. Z kontinentov, kde bude pre extrémy počasia život neudržateľný, sa ľudia presunú tam, kde je jedlo k dispozícii. Odhady na najbližších 50 až 60 rokov sa pohybujú v stovkách miliónov ľudí, ktorí sa pohnú smerom na sever. Preto EÚ robí všetky opatrenia proti klimatickej kríze, hoci vieme, že Európa nie je najväčším prispievateľom do skleníkových plynov ani nebude najviac postihnutá. Ako som však spomínal, EÚ je globálnou silou v legislatíve a stanovovaní štandardov. Keď chcú ostatné krajiny dovážať tovar na európsky trh, tak musia svoje štandardy prispôsobiť našim. Tým vieme ovplyvniť zvyšok sveta a pomôcť aj sami sebe, lebo migračnú krízu takýchto rozmerov by sme nezvládli.
