Pamätáte si na svoje prvé testovanie? V čom to bolo, aké ste mali výsledky?
Bol som štvrták na základnej škole a boli to talentové prijímačky do atletickej triedy. Ak si dobre pamätám, ich súčasťou bol šprint na 50 m, skok do diaľky z miesta, hod medicinbalom a 6-minútovka. Testy dopadli dobre, keďže som splnil kritéria a do triedy som sa dostal.
Kedy u vás test prvý raz odhalil, že ste talent?
Myslím si, že pri vyššie spomenutom testovaní to ešte nebolo. Výsledky som mal síce dobré, ale nijak som nevynikal. Až v priebehu ďalších testov na 2. stupni ZŠ sa začal potvrdzovať môj talent na vytrvalostné disciplíny, lebo moja dvanásťminútovka bola nadpriemerná. To sa potvrdilo aj na prvých špecializovaných spiroergometrických testoch na bežeckom páse, ktoré odhalili vysoké hodnoty aeróbnej kapacity môjho organizmu.
Ako vedia testy napovedať, že niekto je nielen dobrý v tom, čo robí, ale môže siahnuť aj na najvyššie méty – teda na zlato z olympiády?
Každý test má určitú výpovednú hodnotu. Je na odborníkoch (tréneroch, metodikoch), aby vedeli výsledky interpretovať a odhaliť talent. Ale presne ako ste položili otázku – test môže len niečo napovedať. Najmä v mladšom veku je to skôr odhalenie talentu, resp. dieťaťa, ktoré je oproti svojím rovesníkom fyzicky zdatnejšie. Vstupuje do toho veľa premenných a až v staršom veku, prípadne pri špecializovaných testoch, sa môže potvrdiť, či ide naozaj o výnimočný organizmus s veľkým potenciálom, alebo „len“ o predčasnú akceleráciu organizmu.
Aj keď je niekto výrazný talent, nemusí byť dobrý vo všetkých testovacích parametroch. Čo boli vaše silné a slabé stránky?
Presne tak. Už pri mojich prvých testoch sa ukázalo, že v silových a rýchlostných parametroch nevynikám a predispozície mám na vytrvalostné disciplíny. Ale, samozrejme, existujú aj pohybové talenty, ktoré dokážu vynikať vo viacerých parametroch.
Mali ste testovania rád? Menil sa časom váš vzťah k nim? Obľubovali ste testovanie aj na sklonku kariéry?
Áno, väčšinou som sa na testovanie tešil. Najmä v zrelšom športovom veku som bol presvedčený o potrebe pravidelného testovania. Do istej miery to bola príprava na preteky, resp. stav podobný pretekovému nastaveniu.
Ako sa líši testovanie vo vašej športovej akadémii od testovania vrcholových športovcov?
V akadémii máme testy všeobecných pohybových schopností. Podobné testy sa využívajú aj pri testovaní mladých vrcholových športovcov (napr. na zaradenie do Dukly Banská Bystrica). Pri profesionálnych športovcoch sa už využívajú špecializované testy podľa špecifík jednotlivých športov. Napríklad pre vytrvalcov (bežcov, chodcov, biatlonistov, skialpinistov a pod.)
Ako motivovať deti, aby sa na testovaní zúčastnili a podali v nich čo najlepšie výkony? Treba to vôbec, alebo je pre ne súťaživosť prirodzená?
Súťaživosť je určite medzi deťmi silná motivácia. A z vlastnej skúsenosti viem, že testy boli akoby malé preteky. Na druhej strane by sa nemalo zabúdať na individuálny prístup, aby naopak testovanie a výsledky neboli demotivujúce a deti, najmä tie mladšie, neboli pod prílišnym tlakom. Testovanie sa snažíme nastaviť tak, aby sa deti porovnávali sami so sebou – ako sa zlepšili v priebehu roka.
Do akej miery preberáte výsledky testov s rodičmi a aké odporúčania im najčastejšie dávate?
Na základe výsledkov informujeme rodičov, ktorý šport je pre ich dieťa vhodný a v čom vyniká, resp. ktorá jeho danosť prevláda a čomu by sa mohlo po absolvovaní akadémie venovať ďalej a začať sa špecializovať.
Máte pocit, že dnešná generácia detí je v pohybových zručnostiach iná, ako keď ste boli dieťa vy? Máte také dáta?
Nie sú to síce dáta akadémie, keďže výsledky máme zatiaľ „len“ sedemročné, ale rôzne vedecké štúdie porovnávali výkonnosť detí na začiatku 90. rokov a teraz – teda po 30 rokoch. Čísla sú žalostné. Všeobecná kondícia našich detí je oveľa nižšia. Napríklad dievčatá zabehli pred 30 rokmi v 12-minútovom behu viac ako dnešní chlapci.
Po lopate povedané, s pohybovými schopnosťami detí to ide dolu vodou – čím to je a aké sú riešenia?
Je to pohodlnosťou a komfortom. Od malička sa deti hýbu menej, menej času trávia vonku pri prirodzenom pohybe, nechodia toľko pešo, bicyklom, nepomáhajú v záhrade. Veľa času trávia pasívne pred displejmi. To, že dieťa cvičí na telesnej výchove, na rozvoj všeobecnej kondície nestačí. Návrat k stavu spred tridsiatich rokov nebude ľahký. Tým, že vďaka pokroku a technológiám prirodzeného pohybu nie je toľko ani treba, je dôležité deti k pohybu motivovať a ísť im príkladom. Športové krúžky sú určitou možnosťou, ale ešte dôležitejšie je nechať deti využívať prirodzený pohyb – ísť do školy pešo alebo na bicykli, prechádzky v prírode, spoločné športové aktivity – turistika, cyklotúry...
Vie Slovensko stále nájsť dostatok talentov a ak ho nájdete vy, ako s ním ďalej pracujete?
Stále je dostatok detí, ktoré šport baví, ktoré rodičia viedli k pohybu a ktoré majú predpoklady byť úspešnými športovcami. Ideálny stav vo väčšine športov je, keď dieťa do 10 rokov rozvíja všeobecné pohybové schopnosti. Či už na ihrisku pred domom s kamarátmi, alebo v športovom krúžku. Výhodou krúžku je, že tréner už vie dieťa, aj na základe testovania, porovnať s rovesníkmi a odporučiť mu, čomu by sa mohlo venovať. Samozrejme, vždy je to aj o záujme dieťaťa. Aj preto je vek 10 rokov dobrý na špecializáciu. Lebo už aj dieťa vie zhodnotiť, čo ho baví a čomu by sa chcelo venovať. Potom nastupujú mládežnícki tréneri. V systéme sú to učitelia na druhom stupni ZŠ a aj na stredných športových školách. Plus množstvo ďalších dobrovoľníkov, ktorí sa deťom venujú v športových kluboch. Tu vidím aj najväčšie rezervy, keďže tréneri to často robia amatérsky, popri inej robote. Ak budeme chcieť podchytiť viac detí a venovať sa im na profesionálnej úrovni, bude treba práve takýchto trénerov systémovo oveľa viac podporiť. Následne z tejto kategórie (od 16 rokov) už tých najtalentovanejších podchytávame, podporujeme a v spolupráci s národnými športovými zväzmi zabezpečujeme prípravu na profesionálnej úrovni v rezortných športových strediskách (VŠC DUKLA, ŠCP, NŠC).
Čo je vlastne vašou víziou v akadémii a ste spokojný s tým, ako sa vám darí napĺňať to, čo ste si pri jej zakladaní predsavzali?
Sú dve základné vízie a oboch sme sa dotkli v rozhovore. Prvá je, aby sme v rámci systému výchovy talentovanej mládeže priniesli deťom ideálny odrazový mostík do športovej kariéry. Aby mali správny športový základ, na ktorom potom v rámci špecializácie môžu stavať. Prichádzame do stavu, že naši prví absolventi budú vo veku, keď by mohli začať dosahovať športové úspechy v juniorských kategóriách. Budem sa tešiť z každého úspechu športovca, ktorému v kariére pomohla akadémia. Druhá vízia je možno ešte dôležitejšia. Tým, že sa stále málo detí hýbe, snažíme sa deti k športu pritiahnuť a vytvoriť im k nemu pozitívny vzťah. Aj vďaka reklamným partnerom a samosprávam sa nám darí prinášať našu akadémiu tisícom detí po celkom Slovensku. A už len štatisticky môžem s hrdosťou povedať, že z tých 15-tisíc detí, ktoré prešli bránami akadémie, by niekoľko tisíc bez nás nešportovalo vôbec. Verím, že tisíce z nich sa budú na šport a pohyb pozerať pozitívne celý život.