V druhej polovici roka 2023 bola prijatá zásadná smernica EÚ o energetickej efektívnosti. K čomu smernica zaväzuje členské štáty?

Smernica prináša veľmi odvážne a striktné opatrenia, ktoré doteraz neboli legislatívne formulované. Jej prijatiu predchádzal náročný a zdĺhavý legislatívny proces, keďže si EÚ dala záležať na detailnom a technickom obsahu tejto smernice. Únia veľmi presne určila konkrétne ukazovatele znižovania emisií pre konkrétne klimatické pásma v rámci Európy, ako aj termíny, do ktorých je ich nevyhnutné dosiahnuť. Z dôvodu pomerne vysokej presnosti mohlo ísť o nariadenie. Jedny z najdôležitejších legislatívnych požiadaviek tejto smernice sa dotýkajú práve energetickej efektívnosti – a to tak budov, technológií v nich, spotrebičov, ktoré v domácnostiach či na pracovisku používame. EÚ zámerne zvolila smernicu a vyžaduje jej implementáciu do vnútroštátneho poriadku, a to s ohľadom na širokú varietu opatrení, ktoré si členské štáty môžu vybrať, a docielia požadovanú úroveň energetickej úspory a efektivity.

Aký je časový harmonogram na dosiahnutie týchto vytýčených cieľov?

Podľa novej smernice by sme mali prvé míľniky a ciele spĺňať už v roku 2027, pričom by sa malo jednať práve o budovy, ktoré sú vo vlastníctve štátu, samospráv alebo verejných inštitúcií. Pri týchto subjektoch je nevyhnutné rátať so zdĺhavým procesom verejného obstarávania. Termín sa nebude dať posunúť z dôvodu ako je napríklad zrušenie obstarania dodávateľa. Napriek svojmu zásadnému významu zostala táto smernica u nás verejnosťou takmer nepovšimnutá. Možno práve pre charakter smernice, ktorá v zásade nie je priamo záväzná ako nariadenie. Prípadne z dôvodu typickej dvojročnej lehoty ponechanej na jej implementáciu do vnútroštátneho práva. Avšak už spomínané jednoznačné termíny a ukazovatele sú už dnes presne stanovené.

Začalo už Slovensko implementačný proces? Je naša krajina pripravená na dodržanie tohto záväzku?

Ak chce tieto požiadavky Slovensko dosiahnuť v stanovenom čase, musíme na týchto zmenách začať pracovať. Implementačný proces ešte nezačal, ale na zapracovanie týchto požiadaviek do vnútroštátneho práva, sme, myslím, dobre pripravení. Na viacerých odborných fórach či konferenciách prebehli už prvé odborné diskusie, i keď súbežne s návrhmi znenia smernice o energetickej efektívnosti.

Impulzom pre dosahovanie cieľov a termínov novej smernice o energetickej efektívnosti mimo legislatívy sú práve prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR a ich účelové určenie, ktoré sa kryje s čiastkovými požiadavkami a cieľmi energetickej efektívnosti. Pri týchto zmenách však ani zďaleka nezostávame a ideme ďalej. A to v ústrety naplneniu celoeurópskych požiadaviek a cieľov kladených práve na znižovanie emisií skleníkových plynov. Okrem ťažkého priemyslu sú to práve energetické podniky, ktoré vedia v rozličnej miere, v závislosti od využívanej technológie výroby, ovplyvniť celkový rozsah produkcie emisií.

Úspora energie prispieva k boju proti zmene klímy a k zníženiu energetickej závislosti EÚ. Aké sú efektívne nástroje na šetrenie s energiami?

Energetickú efektívnosť možno v tomto zmysle chápať ako šetrenie energiami v domácnostiach, v budovách, ktoré patria štátu, samosprávam či úradom, avšak nie v zmysle uskromňovania sa. Prioritou je znižovanie spotreby energií, a to riadenými systémovými opatreniami podporenými legislatívou a zahrnutými do rôznych schém finančnej podpory ich realizácie. Ako príklad môžem uviesť stavebné opatrenia na zamedzenie únikom tepla, výmenu starých spotrebičov za energeticky menej náročné či výstavbu zelených zdrojov elektriny priamo v mieste jej spotreby. Pri výrobných prevádzkach či priemysle je potrebné hovoriť rovnako aj o plánovaní a projektovaní spotreby, čo úzko súvisí s plánovaním samotnej prevádzky a výroby.

V jednotlivých energetických analýzach a zverejnených údajoch z posledných rokov vidíme, že Slovensko najviac zaostáva najmä v oblasti energetickej efektívnosti. Aké sú možnosti pre zlepšenie týchto ukazovateľov?

Samozrejme, musíme ďalej pracovať na zvyšovaní podielu zelenej elektriny na celkovom energetickom mixe. Energetická efektívnosť sa v našom vnútroštátnom prostredí stáva kľúčovou na dosiahnutie klimatických cieľov aj energetickej samostatnosti a bezpečnosti EÚ.

Kvalitnú legislatívu na európskej úrovni máme na stole a postupne ju implementujeme do tej slovenskej, a tiež vďaka aplikačnej praxi môžeme identifikovať vzniknuté problémy. Výzvou sa však jednoznačne stanú dostatočne motivačné schémy finančnej podpory realizácie opatrení energetickej efektívnosti. Pri dlhotrvajúcom vojnovom konflikte na Ukrajine, infláciou zaťažených peňaženkách jednotlivcov či firiem a napätom štátnom rozpočte bude skutočne ťažké túto výzvu vôbec prijať, nie to sa s ňou energeticky efektívne popasovať. Jednou z najatraktívnejších a veľmi aktuálnych možností je spolufinancovanie z Plánu obnovy a odolnosti SR. Tieto možnosti a schémy sú však na poli energetických projektov v začiatkoch. Inštitút GES – garantovaná energetická služba – je už dlhodobým inštitútom európskeho aj slovenského práva a dobre známou možnosťou financovania opatrení energetickej efektívnosti.

Na akom princípe fungujú garantované energetické služby?

Predstavte si väčšiu obec alebo menšie mesto, ktoré prevádzkuje škôlku, školu, knižnicu a možno aj nejaké športovisko. Všetky budovy týchto prevádzok by potrebovali minimálne zateplenie, výmenu okien. Za kúrenie v týchto budovách samospráva dlhodobo hradí príliš vysoké sumy. Rozpočet však samospráve neumožňuje investovať ani úspešne žiadať o úver. A presne na tomto mieste nastupujú garantované energetické služby, tzv. GES. Odborná firma zanalyzuje situáciu, určí efektívne možnosti zníženia spotreby energií a vypočíta ročné úspory. Bez zaťaženia rozpočtu samosprávy zrealizuje všetky opatrenia na obnovu budov samosprávy. Výsledok? Budovy sú zateplené, cez okná už neprefukuje, solárne panely sú inštalované na streche, tepelné čerpadlo v pivnici. Samospráva už nehradí žiadne vysoké účty za energie. Zrealizované opatrenia hradí odbornej energetickej firme z ušetrených financií na prevádzku jednotlivých budov približne 10 až 15 rokov.

V akej miere sa na Slovensku pri obnove budov využívajú garantované energetické služby? Existujú aj vhodné alternatívy na znižovanie energetickej náročnosti?

Túto možnosť, žiaľ, samosprávy ani súkromný sektor nevyužívajú v takej miere, ako by bolo potrebné. Vstupné náklady v rádovo až do 10% celkovej hodnoty investície nie sú financovateľné zo žiadneho zdroja okrem vlastných prostriedkov beneficienta garantovanej energetickej služby. Legislatívne požiadavky pri týchto službách sú veľmi náročné, v niektorých prípadoch až drakonické. Z tohto dôvodu sa na energetickom trhu vyvinula tzv. „energetická služba“, ktorej zmysel a účel je rovnaký ako GES. Avšak v niektorých prípadoch, kde to nie je v konkrétnom prípade splniteľné, takáto energetická služba jednoducho nespĺňa legislatívne požiadavky. V každom prípade cieľom realizácie jednotlivých opatrení energetickej efektívnosti od odbornej firmy je práve rapídne zníženie prevádzkových nákladov, splnenie vopred stanovených ukazovateľov a priebežná úhrada zrealizovaných opatrení z usporených financií. Výsledkom je nielen nižšia emisia oxidu uhličitého,  ale tiež nižšia energetická náročnosť budov a prevádzok v nich.

Európska únia je lídrom v boji proti klimatickým zmenám. Zelené opatrenia však so sebou prinášajú aj negatívne ekonomické dopady. Dokážu inštitúcie EÚ reagovať na tieto negatívne vplyvy a ochrániť európsku ekonomiku?

Boli sme svedkami, že najmä ťažký priemysel z Európy odchádza väčšinou do krajín Ázie alebo Južnej Ameriky. Tam globalizované firmy vyrábajú rovnaké produkty, ale s menšími nákladmi – pre nižšie zelené požiadavky a možnosť vyššej produkcie emisií oxidu uhličitého. V aktuálnej energetickej kríze sa EÚ však už netvári ako izolovaný ostrov v globalizovanom svete. Okrem požiadaviek na vlastné firmy, inštitúcie či členské štáty začínajú byť realitou tiež porovnateľné alebo rovnaké požiadavky na subdodávateľov z tretích krajín či našich spojencov mimo EÚ. V októbri 2023 bolo prijaté a od januára je v účinnosti nariadenie CBAM - Carbon Border Adjustment Mechanism. Týmto nariadením EÚ stanovila emisné clá práve na produkty, pri výrobe ktorých dochádza k vysokej produkcii oxidu uhličitého. Pre európske firmy je táto cena drahá, týka sa to aj ceny finálneho produktu alebo poloproduktu, ako sú oceľové tyče alebo hliníkové fólie. Stanovením dodatočného vysokého colného poplatku sa EÚ snaží vytvoriť ekonomickú rovnováhu medzi európskymi podnikmi a priemyslom tretích krajín. Týmto efektívnym a odvážnym krokom môže EÚ dosiahnuť zníženie emisií aj v celosvetovom meradle. Na výpočet colného poplatku má totiž vplyv aj krajina pôvodu výrobku a hodnoty oxidu uhličitého v danej oblasti.

Kontaktné údaje: www.l-r.sk/Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.