Pôsobili ste v zahraničí aj na Slovensku, vo verejnom aj súkromnom sektore, v projektoch v zdravotníctve aj v energetike, za rôznych vlád a rôznych ministrov, zavádzali ste elektronický recept aj vodíkovú ekonomiku. Čo dnes Slovensko najviac potrebuje, aby dobehlo tých najlepších?
Doba, kedy ekonomiku ťahali priame zahraničné investície sa mení a dnes je potrebné zmeniť aj prístup k podpore nových investícií. Nemôžeme byť dlhodobo atraktívni nízkou cenou práce a preto je potrebné začať viac zveľaďovať to, čo tu už máme. Je veľmi podstatné zamerať sa aj na podporu slovenských investícií. Za posledných 20 rokov aj mnohé slovenské spoločnosti narástli a majú apetít rozširovať svoje výroby. Preto si myslím, že treba našu pozornosť pri riadení podpory investícií orientovať aj na slovenský priemysel a slovenské firmy, ktoré si takisto zaslúžia pozornosť vlády. Takisto je potrebné diverzifikovať a orientovať sa aj na iné odvetvia ako automotive.
Kde vidíte najväčší potenciál?
Ja vnímam veľký potenciál napríklad aj v rozvoji farmaceutického priemyslu. Slovensko je ideálnou krajinou, pretože výroba farmaceutických produktov potrebuje silnú plynofikáciu a dostatok energie. Slovensko je plynofikovaná krajina a to je v tomto prípade silná výhoda. Dôležité je tiež, zamerať sa na strategické odvetvia, ktoré sú významné nielen pre Európu ale aj pre celý svet. Okrem farmaceutického priemyslu sem patrí aj energo-priemysel, chemická výroba a povedzme si otvorene, že aj zbrojársky priemysel.
Pracovali ste v súkromnom aj verejnom sektore. Kde to je zaujímavejšie?
Veľmi to záleží od odvetvia, v ktorom pôsobíte. Ale dovolím si povedať, aj keď to možno bude znieť prekvapivo, tak práve v privátnom sektore, najmä v niektorých odvetviach, skôr nabehnete na rutinu. Naopak, vo verejnom sektore existuje veľa veľkých a veľmi zaujímavých projektov s celoslovenským významom. Pracujete s veľkými tímami a práca ma konkrétne výsledky. Ako príklad môžem spomenúť e-recept, ktorý sa zaviedol počas môjho pôsobenia v Národnom centre zdravotníckych informácií a dnes sa z neho stala samozrejmá a dobre fungujúca súčasť našich životov. Je veľké zadosťučinenie pre celý tím, keď sa takéto niečo podarí.
Dokáže štát zaplatiť ľudí?
Dnes už áno, dokáže.
V SIEA ste sa venovali aj vodíkovej ekonomike. Aký má vodíková ekonomika potenciál? Dokáže konkurovať elektrickej ekonomike?
Je doležité si uvedomiť, že vodík je iba energonosič. A najskôr ho teda potrebujeme s použitím energie vyrobiť, teda v prípade zeleného vodíka.. Toto je veľmi dôležité. Vodík je možné vyrábať viacerými spôsobmi, ale v kontexte dekarbonizácie Európy dnes hovoríme prevažne o takzvanom zelenom vodíku. A ten sa vyrába zo zeleného zdroja, respektíve takzvaného obnoviteľného zdroja energie, teda zo slnka, vody či vetra. To znamená, že vodíková a elektrická ekonomika si priamo nekonkurujú, ale naopak, dokážu sa dopĺňať. Pri osobných autách vodík veľký význam nedáva. Tam sú lepšie elektroautá na batérie alebo spaľovacie autá na syntetické palivá. Vodík dokáže byť veľmi zaujímavý v priemysle, najmä v prípade veľkých energeticky náročných podnikov a veľkých emitentov CO2. To sú napríklad železiarne alebo rafinérie či chemické výroby. Tieto dnes používajú prevažne fosílne palivá, ktoré bude potrebné nahradiť. A práve tu vidím obrovský potenciál vodíku.
Prečo je vodík stále taký drahý?
Ceny zeleného vodíka určujú ceny elektrickej energie. Každý výrobca alebo potenciálny výrobca vodíka sa dnes rozhoduje, či zelenú elektrickú energiu predá priamo do siete ako elektriku alebo z nej vyrobí vodík.
O vodíku začalo byť viac počuť počas pôsobenia ministra hospodárstva Sulíka. Je Richard Sulík akýmsi otcom vodíkovej ekonomiky na Slovensku?
Nemyslím si to a nevnímam to takto. Ja dnes pôsobím ako člen výkonného výboru Národnej vodíkovej asociácie a táto vznikla už 2 roky predtým, ako sa stal pán Sulík ministrom. Takže táto téma nie je ani vo svete ani na Slovensku nová. Zhodou okolností práve počas ministrovania pána Sulíka vznikla Európska vodíková stratégia aj nemecká vodíková stratégia a to boli impluzy nato, aby sa začala písať aj na Slovensku národná vodíková stratégia. Teda, ak to poviem inak, tak práve v tom čase sa zhodou okolností, nezávisle od pána Sulíka, vodík stal celoeurópskou témou.
Dokáže byť Slovensko pionierskou vodíkovou ekonomikou?
Za určitých okolností áno, ale museli by sme nato dobudovať nevyhnutnú infraštruktúru, ktorú dnes nemáme. Určite však Slovensko vie hrať dôležitú úlohu v tomto ekosystéme.
Riadili ste aj Slovenskú energetickú a inovačnú agentúru. Čo dnes potrebujú inovácie, aby to nebolo len imaginárne slovo?
Inovácie sa vytvárajú v rôznom prostredí a vo všetkých oblastiach nášho života. Preto si myslím, že hľadať nejaký uniformný systém štátnej podpory inovácií ani nie je možné. Najdôležitejšie je to, aby štát vytváral atraktívne prostredie pre inovátorov, ani nie tak pre samotné inovácie. Toto je tá podstata. My potrebujeme nájsť a udržať ľudí, ktorí chcú a vedia robiť inovácie. My teda nepotrebujeme až toľko hovoriť o inovácii samotnej ale o inovátoroch.
Prečo to u nás dlhodobo poriadne nefunguje?
Aj preto, že sa až príliš sústredíme na inovácie a menej na vytváranie podmienok pre inovátorov, ale aj preto, že ak už inovácia vznikne, tak ju nedokážeme na Slovensku udržať a profitovať z nej.
Ako to myslíte?
Tak, že ak je projekt dobrý a životaschopný, tak doňho vstúpi zahraničný kapitál a Slovensko sa potom, aj napriek tomu, že inováciu v jej zárodkoch podporí, nepodieľa na jej benefitoch. A toto tiež nie je v poriadku.
Aký je podľa Vás „recept“ na zlepšenie?
Inšpiráciu vidím napríklad v Taliansku. Majú fond, do ktorého vkladá finančné prostriedky jednak štát ale aj talianske firmy. Tento fond financuje startupy ale s podmienkou, že v prípade predaja investorom majú predkupné právo tie firmy, ktoré do fondu vložili financie. A potom veľa dobrých projektov ostáva v Taliansku a tam pomáhajú rozvíjať taliansku ekonomiku.
Prejdime teraz k politike. Štandardne sa hovorí, že pravicové vlády do štátnej kasy zarábajú a ľavicové míňajú. Vidíte to stále takto?
Nie, túto premisu už takto nevnímam. V prvom rade si myslím, že definícia politického spektra na pravicu a ľavicu už dnes pomaly zaniká. Skôr je to o tom, ako sa tá ktorá vláda postaví k narábaniu so štátom ako takým a akých ľudí nominuje na dôležité pozície.
Kde vidíte úlohu štátu?
Štát má plniť úlohu najmä vtedy, keď je kríza. Za dobrých časov má štát nechať priestor podnikom a zamestnávateľom. Podnikatelia a firmy sú v prvom rade zamestnávatelia a tvoria hodnoty. V dobrých časoch im treba vytvoriť vhodné prostredie a nechať ich fungovať. V čase krízy, či už to bola pandémia, energetická kríza či inflačná kríza, má jedine štát nástroje, ktorými dokáže pomôcť, pretože bez pomoci by podniky a firmy neprežili. A keď raz títo zamestnávatelia svoje prevádzky zatvoria, tak už ich buď vôbec neotvoria alebo otvoria v nejakom inom, redukovanom režime a možno už ani nie na Slovensku. A preto mnohé aj pravicové vlády v okolitých krajinách, tak veľmi pomáhali ekonomikám. Plus samozrejme musí existovať princíp solidarity k deťom, dôchodcom či chorým ľuďom. Tu je úloha štátu nezastupiteľná.
Ako je dnes prepojené podnikanie a politika?
Myslím si, že štátny a súkromný sektor by mali byť prepojené ešte viac ako dnes. Je to nevyhnutné pre úspešnosť ekonomiky a celej krajiny.
Máte vy osobne politické ambície?
Dlhodobo pôsobím ako manažér vo verejnej sfére, čo má, samé o sebe, k politike vždy relatívne blízko, takže do budúcnosti to nevylučujem.
Naposledy ste pôsobili ako riaditeľ SIEA, ktorá patrí pod rezort hospodárstva. Odvtedy Vám ostala nálepka sulíkovho človeka. Komplikuje vám to život alebo skôr pomáha?
Ja pôsobím v manažérskych pozíciách vo verejnom sektore kontinuálne od roku 2012. To znamená, že som pracoval pre viacero vlád a viacero ministrov. Rozhodne sa teda necítim ako „sulíkov“ človek. Od môjho odchodu zo SIEA nie som s pánom Sulíkom vôbec v žiadnom kontakte. Som profesionálny manažér a určite mi žiadne nálepkovanie nie je príjemné ani ho nepovažujem za korektné. Nie som nikoho človek, mám rád manažérsku prácu a rád robím na zmysluplných projektoch s kreatívnymi ľuďmi.
Dnes sa venujete aj rozvoju obchodných vzťahov o Saudskou Arábiou, zakladáte spoločnú obchodnú komoru. O čom by mala byť dnešná moderná hospodárska diplomacia?
Moderná hospodárska diplomacia by mala jasne definovať krajiny, v ktorých chceme rozvíjať našu hospodársku diplomaciu. Slovensko je veľmi malý štát a je prirodzené, že to nemôžeme robiť úplne všade po celom svete. Sme v európskom priestore, ktorý má pre nás jasné pravidlá, orientujeme sa v ňom, a preto si myslím, že nie je potrebné venovať sa prioritne rozvoju vzťahov tam, kde sme takpovediac doma. Dôležité je venovať pozornosť tým krajinám, ktoré sú mimo európskeho priestoru, či už je to blízky východ, Južná Amerika, Čína, Ázia a takisto niektoré africké krajiny. Je teda potrebné vytvoriť strategickú mapu krajín, ktorým sa chceme venovať a tam vytvoriť, pod strechou nášho zastúpenia, niečo ako obchodnú kanceláriu. Títo ľudia budú potom veľmi aktívne pomáhať slovenským firmám začínať v tej krajine pôsobiť, dostávať sa do obchodných komôr, pomáhať pri verejných tendroch, dokážu monitorovať pripravované verejné projekty v daných krajinách a možnosti slovenských firiem zapojiť sa do nich. Tieto kancelárie by mali aj proaktívne informovať slovenské firmy o možnostiach a príležitostiach v daných krajinách.
