Článok vznikol v spolupráci s Nadáciou VÚB.
V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí o zmene klímy, ktorá vplýva na psychickú i fyzickú pohodu človeka. „Už dlho nás zaujíma, ako pristupujeme k zeleným priestorom okolo seba. V prípade škôl je to často problém, keďže školské dvory častokrát nemajú žiadne ekologické, klimatické či terapeutické funkcie – nepomáhajú prírode ani deťom, práve naopak, skôr im škodia,“ hovorí Silvia Szabóová, spoluzakladateľka a riaditeľka združenia SOSNA, ktorého domovom je obec Družstevná pri Hornáde neďaleko Košíc.
Na slovenských školách prakticky neexistuje systematická a komplexná metodika, ktorá by sa zameriavala na zmenu prístupu k využívaniu školských dvorov, aby boli čo najviac klimaticky prínosné. Napríklad aj vytváraním príjemnejšieho, vlhkejšieho a zdravšieho prostredia v čoraz horúcejších letných mesiacoch. Takisto chýba metodika na praktickú klimatickú výchovu, pre ktorú môžu byť práve vhodne upravené priestory školských záhrad ideálnym prostredím.
„Z našich skúsenosti vidíme, že vzdelávanie v oblasti klimatických zmien je hlavne o ľuďoch – napreduje na tých školách, kde sa tejto iniciatívy chopili aktívni učitelia. Tento trend vidno najmä na základných školách. Na stredných školách až tak nie, tie majú svoje osnovy a klimatická výchova tam stále nie je až tak zastúpená,“ hodnotí riaditeľka združenia, ktoré už celých 30 rokov na Slovensku prešliapava cestu v tejto oblasti.
Jednou z kľúčových aktivít, ktorým sa úzky tím združenia SOSNA pod vedením Silvie Szabóovej a jej manžela Štefana venuje, je spolupráca s aktívnymi ľuďmi zo škôl na východnom Slovensku. Odborníci im pomáhajú pretvárať školské pozemky podľa princípov klimatických záhrad, čo doteraz využilo už takmer 40 škôl v Košickom a Prešovskom kraji. Práve zdieľaniu cenných skúseností v tejto oblasti sa venuje ďalší diel enviropodcastu Nadácie VÚB Atlas.
Príroda ponúka riešenia, treba ich využiť
Každý z nás, kto vlastní nejaký pozemok – či už ako rodina, firma alebo škola – na ňom môže urobiť nenáročné a účinné úpravy, ktorými pomôže nielen prírode, biodiverzite a klíme, ale v prvom rade samému sebe.
„Snažíme sa vzdelávať, že klimatické zmeny nie sú o tom, že tu budeme mať počasie ako napr. v Chorvátsku. Sú o tom, že tu budú stále väčšie extrémy. Dlho bude veľmi sucho a potom bude odrazu prídu prudké dažde a vytopí vám dom. Bude veľmi horúco a potom príde odrazu prudké ochladenie a všetko pomrzne,“ vysvetľuje v rozhovore pre podcast Atlas pôvodne vysokoškolský pedagóg v oblasti ochrany životného prostredia Štefan Szabó a pokračuje: „Keď hovoríme o záhradách postavených na prírodných princípoch – zásadou je, aby nešli proti tomu, čo je v nich prirodzené. Hlavým princípom je vytvárať plochy, ktoré majú dobrú mikroklímu, to znamená, že najmä v horúcich mesiacoch je tam vlhkejšie a chladnejšie. Vytvárajú prirodzenejšie a zdravšie prostredie, než v záhrade s niekoľkými tujami a vykoseným, vysušeným trávnikom bez života.“
Pri úprave pozemku na klíme priateľský priestor treba podľa experta vychádzať najmä z dôsledného pozorovania, ako funguje príroda. Práve v tom má združenie SOSNA, ktoré prevádzkuje aj vlastné Ekocentrum s certifikovanou prírodnou záhradou, dlhodobé skúsenosti. „Pozorovanie pozemku spočíva v úplne jednoduchých veciach. Napríklad, prirodzená priehlbina, kde je najviac vlhko, je ideálnym miestom na vybudovanie jazierka. To je oveľa lepšie riešenie, než jej zarovnanie buldozérom. Keď je svah otočený na juh, vieme, že to je najlepšie miesto, kde sa dajú pestovať teplomilné byliny. S prírodou treba spolupracovať a využiť pomoc, ktorú nám ponúka,“ vysvetľuje v online rozhovore s redaktorkou Danou Brixovou Štefan Szabó.
Prírodný priestor, ktorý podporuje učenie sa v súvislostiach
Pri práci s aktívnymi školami využívajú odborníci vlastnú metodiku. Tá spočíva nielen v teórii ako sa pozerať na školský pozemok a jeho funkcie, ale aj v konkrétnych praktických krokoch – školeniach aj dohľade pri úpravách pozemku, výsadbe rastlín, stromov či tvorbe vodných prvkov a úkrytov pre živočíchy. Ekocentrum SOSNA, ktoré pracuje ako jediná vzdelávacia iniciatíva svojho druhu na východnom Slovensku bez finančnej podpory od štátu či kraja, hlavne vďaka stálym partnerom z firemného sektora, vyhlasuje pre školy každý rok výzvu. Záujem o pomoc s úpravou školského dvora na klimatickú záhradu je pritom výrazne vyšší, než umožňuje rozpočet tejto neziskovej organizácie. Za svoje úsilie a skvelé výsledky získalo OZ SOSNA minulý rok tiež enviro ocenenie Nadácie VÚB Atlas. Od odbornej verejnosti si tak vyslúžilo titul najprínosnejšej organizácie v oblasti enviro osvety na Slovensku.
„Odozva, ktorú dostávame, nás veľmi teší. Treba pracovať na tom, aby sa čoraz viac žiakov dostávalo z tried von. Aby sa mohli učiť rôzne predmety na vlastnej koži v uvoľnenom priestore, ktorý si spoločne s učiteľmi vybudovali,“ hovorí Silvia Szabóová a manžel Štefan ju dopĺňa: „Ako kľúčovú výzvu pre školstvo vidíme posilňovanie systémového vzdelávania, pri ktorom sa deti učia rozumieť súvislostiam – nie len zbytočne memorovať informácie. To je aj základ kritického myslenia. Keď deti porozumejú vzťahom v prírode, pochopia aj to, čo je príčina, dôsledok a ako predchádzať problémom. Len keď budú schopné takto uvažovať, budú sa vyhýbať nesprávnym informáciám a zlým rozhodnutiam.“
Vypočujte si celý rozhovor v podcaste Atlas
- Ako sú dnes na tom školy v oblasti klimatického vzdelávania? Na čom tento systém stojí a padá?
- Aké všetky benefity deťom a učiteľom prináša správne upravený školský dvor?
- Ako sa môžu školy zapojiť do programu realizácie vlastných klimatických záhrad a čo na to potrebujú?
- Čo ďalšie v oblasti zážitkovej envirovýchovy združenie SOSNA ponúka?
- Ako to vyzerá v unikátnom Ekocentre SOSNA s certifikovanou prírodnou záhradou? Ako sa do neho môžu učitelia a žiaci dostať a aké poznatky a zážitky si odtiaľ môžu odniesť?
Odpovede ponúka desiata epizóda enviropodcastu Nadácie VÚB Atlas.
Vypočuť si ju môžete tu:
