Poslanci Národnej rady NR SR v stredu nevzali na vedomie Program stability Slovenskej republiky na roky 2023 až 2026. Deficit slovenských verejných financií podľa tohto dokumentu v tomto roku najmä v dôsledku veľkého objemu energetických kompenzácií stúpne na 6,3 percenta HDP. V nasledujúcich troch rokoch bude musieť nová vláda prijať konsolidačné opatrenia v objeme takmer 2,8 percenta HDP.

"Od budúceho roku čaká slovenskú ekonomiku silnejšie oživenie podporené vývojom v eurozóne, a teda aj vyšším výkonom nášho exportu. Rast ekonomiky v najbližších troch rokoch v priemere nad dve percentá bude mierne tlmiť plánovaná konsolidácia verejných financií," uviedol rezort financií v materiáli.

Podchladenú ekonomiku pomôžu naštartovať investície zo štrukturálnych fondov EÚ a Plánu obnovy a odolnosti Slovenska. Trh práce ostane podľa dokumentu odolný, aj keď dynamika tvorby pracovných miest bude mierna. Inflácia ustúpi v tomto roku k 10 % a reálne mzdy mierne porastú.

Pre ekonomiku ostávajú miernym rizikom ceny energií pre firmy, neistotu udržuje aj pokračujúca vojna na Ukrajine. Rizikom je aj slabšie čerpanie prostriedkov plánu obnovy, ktoré by v pesimistickom scenári odkrojilo polovicu z očakávaného ekonomického rastu v tomto aj budúcom roku.

Do roku 2026 program stability navrhuje pokles nominálneho deficitu o takmer dve tretiny, z aktuálnych vyše šesť percent HDP blízko k dvom percentám HDP. "Bez reakcie by hrubý dlh v najbližších troch rokoch rástol. Pod úrovňou 60 percent HDP sa stabilizuje len za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov deficitu," dodalo ministerstvo financií.