Čína vymenovala nového šéfa námorníctva. Zmena na čele najväčšieho námorníctva na svete podľa počtu plavidiel prichádza v čase silnejúceho napätia v Juhočínskom mori, ktoré Peking vyhlasuje za svoje, a v Taiwanskom prielive. S odkazom na štátnu tlačovú agentúru Nová Čína o tom informovala agentúra Bloomberg.
Podľa čínskej agentúry bol v pondelok v Pekingu povýšený do generálskej hodnosti Chu Čung-ming. Správa ho ďalej prvýkrát verejne označuje za šéfa námorníctva. Obradu sa zúčastnil aj čínsky prezident Si Ťin-pching. Čínska armáda je známa tým, že poskytuje len málo informácií o personálnom obsadení, zdôrazňuje Bloomberg.
Správa neuvádza, čo bude ďalej s doterajším šéfom námorníctva Tung Ťünom, ktorý bol vo funkcii od roku 2021. Podľa fotografie zhotovenej agentúrou Nová Čína sa ale ceremoniálu tiež zúčastnil.
Krok prichádza v čase, keď Čína stále častejšie ukazuje silu v Juhočínskom mori. Peking si ho nárokuje prakticky celé, vrátane častí, na ktoré zároveň vznášajú nárok Filipíny, Vietnam, Indonézia, Malajzia a Brunej. Toto more je bohatým loviskom rýb, zrejme skrýva aj rozsiahle zásoby ropy a zemného plynu a vedú tam aj významné námorné trasy.
Minulý týždeň oznámil čínsky minister zahraničia Wang I svojmu filipínskemu náprotivku Enrique Manalovi, že vzťahy medzi oboma krajinami teraz čelia "vážnym ťažkostiam" v dôsledku námorných konfrontácií.
Spor sa v poslednej dobe sústredil na Spratlyho ostrovy, kde sa plavidlá oboch krajín stretli kvôli snahe Filipín doplniť zásoby lode, ktorú tu zakotvili v roku 1999. Incidentov prinútili amerických a filipínskych predstaviteľov potvrdiť zmluvu, ktorá Washington zaväzuje k tomu, aby sa v prípade ozbrojeného útoku postavil na obranu Manily.
Čínska armáda usporiadala od augusta 2022 dvakrát veľké vojenské cvičenie v okolí Taiwanu v reakcii na stretnutie prezidentky Cchaj Jing-wen s vysokými americkými zákonodarcami. Obe cvičenia zahŕňali nácvik blokády zo strany čínskeho námorníctva.
Čínsky prezident sa zaviazal, že Taiwan nakoniec dostane pod kontrolu Pekingu, v prípade potreby aj silou. Na ostrove žije 24 miliónov ľudí a funguje de facto nezávisle od roku 1949, hoci Čína ho považuje stále za svoje územie.