V trhovej ekonomike je školstvo, teda i práca učiteľa, vnímané ako služba verejnosti na poli pedagogických služieb. Zvláštnosťou je, že občania si túto službu neplatia podľa svojich potrieb priamo v samotných školách, ale prostredníctvom svojich daní. Školský systém cez dane podporujú dokonca aj tí, ktorí školopovinné deti nemajú. Používa sa tu princíp národnej či štátnej solidarity. Inak povedané, všetkým občanom by malo záležať na tom, aby sme mali kvalitné školstvo, dobrých učiteľov, pretože od nich závisí, ako kvalitne pripravení do života budú odchádzať absolventi škôl, teda i to, aká výkonná bude naša ekonomika, aké budú služby, veda, umenie, akú životnú úroveň globálne budú mať ľudia v tomto štáte.
Škola, učiteľ, vzdelanie
Globalizácia a integrácia Európy tieto procesy ešte posilňujú. Stavajú do centra pozornosti výkonnosť ekonomiky štátov Európskej únie a životnú úroveň občanov týchto krajín.
Európska únia si vytýčila úlohu stať sa do roku 2010 lídrom sveta v oblasti ekonomiky a životnej úrovne. Kľúčovým prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je ekonomika postavená na vedomostiach. Vedomosti, múdrosť a kreativita ľudí sú kľúčom k prosperite Európy. Jednoduchšie povedané, o tom, ako bude vyzerať životná úroveň Európy v najbližších rokoch, rozhoduje škola a jej hlavní aktéri -- učitelia.
V súvislosti s týmito konštatovaniami dochádza k zásadnej zmene v postavení vzdelania, ale aj školy a učiteľa v spoločnosti. Škola je na ceste od inštitúcie, určenej len pre klasických žiakov, ako ich poznáme z minulosti, k inštitúcii celoživotného vzdelávania, určenej pre vzdelávacie služby pre všetkých, ktorí majú o vzdelanie záujem. Význam školy, učiteľa, vzdelania začína rásť. Dôležité však je, aby boli tieto trendy akcentované aj spoločnosťou a jej inštitúciami, aby tieto zmeny boli kryté aj náležitými ekonomickými podmienkami.
Ocenenie učiteľa
V poslednom čase sa začalo vážne hovoriť o platoch učiteľov. Ako je to teda s platmi učiteľov? Zodpovedajú objektívne náročnosti a významu tohto povolania? Namieste je, prirodzene, aj otázka, aké sú priemerné platy učiteľov v spoločnosti a kde sa v hierarchii platov jednotlivých profesijných skupín nachádzajú?
Na Slovensku sa priemerné platy učiteľov pohybujú na úrovni 13- až 13,5 tisíca Sk, čo je v štatistikách vykazované ako druhá najslabšie platená práca u nás. Pracovníci v tomto povolaní vykazujú najvyššiu mieru kvalifikovanosti a v rezorte školstva pracuje najvyššie percento vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
Ak sa chceme objektívne pozrieť na výšku platov učiteľov, treba otázku vidieť aj z iného pohľadu, ktorý si veľmi málo uvedomujeme. Pri drvivej väčšine profesií je celý plat prostriedkom na krytie sociálnych potrieb človeka a jeho rodiny, na úhradu nákladov za jedlo, nápoje, bývanie, služby, ktoré rodina potrebuje.
Plat učiteľa však má na rozdiel od všetkých profesií ďalšiu dimenziu, príznačnú iba pre túto profesiu -- slúži na krytie nákladov spojených s celoživotným vzdelávaním učiteľa. Ak chce byť učiteľ učiteľom, musí sa permanentne vzdelávať, musí mať najnovšie informácie o novinkách v jeho odbore, lebo učiteľ si nemôže dovoliť zaostávať za žiakmi. Nové technológie, najmä informačné, vstupujú rýchlym tempom do života všetkých ľudí. Škola musí byť na čele nositeľov informácií, nových poznatkov.
Ak má byť učiteľ učiteľom, musí si zo svojho platu kupovať pedagogické časopisy, odbornú literatúru, musí si kúpiť počítač, mať internet, musí cestovať, navštevovať múzeá, galérie, divadlá...
Ak chceme, aby učiteľ a škola boli pre naše deti prínosom, ak má byť dielňou ľudskosti, ale aj nositeľom moderných poznatkov, musí mať k dispozícií permanentný prísun nových informácií.
S platom 13,5 tisíca korún má učiteľ malú šancu byť úspešným činiteľom prechodu spoločnosti na ekonomiku vedomostí.
Treba popravde priznať, že mnohí dnešní učitelia nedokážu z dostupných finančných prostriedkov napĺňať ambíciu najlepšie vzdelaného odborníka vo svojej oblasti .
Úlohou učiteľa je robiť pre spoločenské ciele toľko, koľko si spoločnosť vyžaduje, ale, samozrejme, za adekvátnych podmienok a mzdu.
Porovnanie s inými
Posledné zistenia školskej inšpekcie, medzinárodné výsledky PISA poukazujú na to, že slovenské školstvo ide kvalitatívne výrazne nadol. Pre niekoho je to možno prekvapujúce zistenie. Pre tých, ktorí sú súčasťou systému, ktorí poznajú podmienky, v ktorých funguje slovenské školstvo, je to reálny stav.
Ak chce byť Slovensko rovnocenným partnerom ostatných členských štátov EÚ, ak nechceme byť iba montážnou dielňou Európy, musí prísť k zásadnej zmene vo finančnom zabezpečení školstva. Ak sa v súčasnosti na školstvo u nás vynakladá zhruba 3,8 percenta z HDP, je to asi o 2 percentá menej, ako je štandard v Európskej únii.
Slovenské školstvo má na svoj chod i rozvojové programy, na zvýšenie kvality výchovy a vzdelávania približne o 35 až 40 percent menej ako ostatná Európa. Možno očakávať, že únia asi bude nútená v najbližšom čase, vzhľadom na svoje ciele, prijať odporúčanie o minimálnom finančnom zabezpečení školstva vo svojich jednotlivých členských krajinách. Slovensko bude možno exemplárnym prípadom, kvôli ktorému takéto odporúčanie príde.