Dôchodkové systémy a dôchodky v Európskej únii

Komisia všetky poznatky zhrnula do takmer dvestostranovej analýzy hlavných trendov v dôchodkovom zabezpečení.
Správa je dôležitá z hľadiska porovnávacej metodológie. Na rozdiel od iných oblastí spoločnej politiky krajín EÚ, na zosúladenie praxe v sociálnom zabezpečení sa používa metóda otvorenej koordinácie a neočakáva sa väčšie zblíženie politík. V tomto roku sa bude vypracovávať ďalšia správa o dôchodkoch, do ktorej už bude zahrnuté aj Slovensko a nové členské krajiny. Dlhodobé plánovanie dosahu dôchodkovej politiky na fiškálnu pozíciu jednotlivých krajín EÚ patrí medzi najdôležitejšie kritériá vyhodnocovania strednodobých finančných plánov v rámci Paktu stability a rastu.
Porovnávaním dôchodkových systémov sa zaoberajú aj analýzy ďalších inštitúcií, v ktorých je Slovensko členom -- OECD, Medzinárodná organizácia práce, Svetová banka a iné. Spracovávajú problematiku dôchodkov z rôznych uhlov pohľadov a pri prebiehajúcej dôchodkovej reforme na Slovensku umožňujú porovnať trendy v iných krajinách. Štúdiu dosahov dôchodkového sporenia na verejné financie a občanov SR vypracoval koncom minulého roka Inštitút finančnej politiky MF SR.

Kam za dôchodkami?
Na otázku, kde sú najlepšie dôchodky nie je jednoznačná odpoveď. Majú byť najlepšie z hľadiska odvodov a daní, ktorými na ne prispievame, výškou dôchodkov, alebo istotou, ktorú budeme mať v budúcnosti?
Vysoké odvody sú vo Francúzsku, nízke zase v Dánsku, ale tam sú zas vysoké dane. V Rakúsku alebo vo Francúzsku sa dá získať náhrada až vo výške 80 percent mzdy, v Írsku, naopak, štátny dôchodok poskytuje 30-percentnú náhradu. V mnohých západných krajinách majú dlhoročnú tradíciu dobrovoľné zamestnanecké dôchodkové plány, ktoré tam tvoria druhý pilier dôchodkového zabezpečenia. V Holandsku pochádza veľká časť dôchodkov z penzijných fondov. Ako sú na tom verejné financie? Budúce zdroje financovania si niektoré krajiny pripravujú cez rezervné fondy. Záver je, že každá krajina má svoje špecifiká.

Reformy
Reformy dôchodkových systémov v krajinách EÚ sledujú ich dlhodobú fiškálnu udržateľnosť pri perspektíve zhoršujúceho sa demografického vývoja v Európe.
Najčastejšie sa menili parametre prvého priebežne financovaného piliera -- zvýšil sa dôchodkový vek (na 65 rokov), zrušili sa výhody skoršieho odchodu do dôchodku, zmenili sa výpočty penzií. Starší občania sú motivovaní pracovať dlhšie.
Systémové zmeny sa uskutočnili vo Švédsku, v Taliansku, Lotyšsku a Poľsku. Ich podstata je v úzkom prepojení príspevkov a dávok v systéme virtuálnych účtov (NDC). Sú to priebežne financované systémy, čiže dôchodky sa vyplácajú z odvodov vyzbieraných od zamestnaných ľudí.
Fínsko, Nemecko a Portugalsko vypracovali zmenu parametrov pri zachovaní súčasnej štruktúry systémov. Niektoré štáty ako Belgicko, Dánsko, Írsko, Luxembursko a Holandsko sa zameriavajú na finančný aspekt dôchodkového systému bez väčších reforiem. Plánujú primerané výdavky pri znižovaní verejného dlhu a úrokových mier a vytvárajú rezervné fondy na budúci rast výdavkov. Grécko prijalo opatrenia na úpravu podmienok poskytovania dôchodkov a odložilo rozhodnutie na zabezpečenie rovnomerného financovania na neskôr.
Povinný druhý pilier dôchodkového sporenia zaviedlo pred Slovenskom Maďarsko, Poľsko, Lotyšsko a Estónsko.
Reformy súvisia aj s úsilím krajín znížiť zadlženosť verejného sektora. Nad maastrichtskou povolenou hranicou šesťdesiatich percent HDP je z krajín EÚ15 Nemecko, Francúzsko, Španielsko a Rakúsko. Najväčší verejný dlh nad 100 percent HDP má Belgicko, Grécko a Taliansko.

Zaujímavosti prístupov
Každá krajina, o ktorej sme písali, má svoje "naj".
Švédsko by sa na zozname umiestnilo viackrát. Reforma sa tu pripravovala najdlhšie -- 10 rokov a pochádza odtiaľ aj spomenutá koncepcia virtuálnych dôchodkových účtov. Menšia pozornosť sa udeľuje ich povinnému kapitalizačnému pilieru -- prémiovým dôchodkom.
Ako je celý systém organizovaný? Po náročnom rozhodovaní parlament odsúhlasil na investovanie opatrné odvody vo výške 2,5 percenta a do prvého piliera sa odvádza 16 percent z príjmov. Výber odvodov sa robí prostredníctvom daňových úradov. Tieto informujú raz do roka štátom zriadeného správcu (PPM) o sumách, ktoré majú byť pripísané na individuálne účty. Účastníci si majú možnosť vybrať z vyše 600 domácich a zahraničných investičných fondov. PPM potom poukazuje do každého fondu celkovú sumu za všetkých účastníkov investujúcich do konkrétneho fondu. Cieľom takéhoto postupu je maximálne ušetriť administratívne náklady. Fondy nepoznajú identitu investorov, nemusia vytvárať distribučné linky, nepotrebujú sprostredkovateľov a môžu sa sústrediť na správu aktív. Musia však spĺňať požiadavky EÚ na diverzifikáciu portfólia. Investujú do kmeňových akcií a dlhopisov, obchodovanie s derivátmi sa nepovoľuje. Veľkú úlohu pri rozhodovaní Švédov o výbere fondu zohrávajú poplatky. Priemerná výška poplatkov tvorí 1,24 percenta z účtu. Mnohí občania však nechávajú rozhodovanie o správnom investovaní na štát a zverujú svoje prostriedky do dvoch fondov, ktoré štát na to zriadil. Tieto fondy musia dodržiavať etický kódex a nesmú investovať do spoločností porušujúcich medzinárodné konvencie, napríklad o ľudských právach a životnom prostredí.

Tempá starnutia
Írsko je krajinou, ktorá má najnižší pomer starých ľudí nad 65 rokov -- 11,2 percenta. Ani v budúcich rokoch nepostihne starnutie obyvateľstva Írsko v takom rozsahu ako iné európske krajiny.
Naopak, demografický trend Talianska je jeden z najhorších. V roku 2040 má byť pomer dôchodcov k zamestnaným ľuďom jedna k jednej. Dnes na jedného dôchodcu pripadá 2,5 obyvateľa v produktívnom veku.

Penzijné fondy, odvody, dane
Holandský dôchodkový systém je jeden z najbohatších na svete. Aktíva zamestnaneckých dôchodkov dosahujú 109 percent HDP. Zúčastňuje sa na nich až 91 percent zamestnancov. Okrem príjmov z tohto zdroja sa občanom nad 65 rokov vyplácajú základné penzie prvého piliera.
Dánsko vypláca dôchodky z daní. Podľa posledného porovnania Eurostatu, sociálne odvody v Dánsku vo výške 5,4 percenta HDP sú najnižšie z 25 členských krajín, kým dane na úrovni 49,8 percenta HDP sú, naopak, jedny z najvyšších. Aktíva zamestnaneckých dôchodkov dosahovali v roku 2003 výšku 65 percent HDP.

Štrajky pre dôchodky
Najbúrlivejšie protesty proti reformám dôchodkov boli v Taliansku a vo Francúzsku. V Taliansku prispeli k pádu vlády a vyvolali vlny štrajkov. Žiadna francúzska vláda sa neodváži zásadne zmeniť systém. Protesty proti zmenám dôchodkov v Rakúsku boli najväčšími prejavmi nespokojnosti za posledných päťdesiat rokov.

Financovanie dôchodkov
Rakúsko má po Taliansku druhé najvyššie výdavky na dôchodky. Tvoria viac ako 14 percent HDP (v porovnaní s priemerom EÚ, ktorý sa pohybuje na úrovni 10 percent HDP). Na európske pomery vysoké percento -- až 91 percent obyvateľstva je poistených v prvom priebežnom dôchodkovom pilieri. V súčasnosti prispieva v Rakúsku 3,2 milióna obyvateľov na dôchodkové poistenie a dva milióny dôchodcov dostáva dávky.

Rozhoduje zamestnanosť
Dánsko má najvyššiu zamestnanosť v Európskej únii a vysokú zamestnanosť žien. Prebytkový rozpočet krajiny (2,7 miliardy eur alebo 1,3 percenta HDP pre rok 2005) a opatrenia na zníženie verejného dlhu pomáhajú celkovej dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému v Dánsku.
Problémom dôchodkového systému v Portugalsku je, že veľká časť obyvateľov má buď nízke registrované príjmy, alebo krátku pracovnú kariéru. Relatívny príjem ľudí nad 65 rokov je jedným z najnižších v krajinách EÚ15.
Francúzskym špecifikom je nízka zamestnanosť ľudí nad 55 rokov. Je to len 33 percent mužov vo veku od 55 do 65 rokov v porovnaní s 59 percentami vo Veľkej Británii a 65 percentami v Spojených štátoch. Zamestnanosť starších ľudí v Belgicku je tiež veľmi nízka. Tak isto vo Fínsku -- len 46 percent ľudí vo veku od 55 do 65 rokov pracuje.

Rezervné fondy
Fínsky dôchodkový systém má vytvorené rezervy vo výške 60 percent HDP, ktoré sa majú do roku 2030 zvýšiť na 80 percent HDP. Po Nórsku sú to druhé najvyššie aktíva štátneho dôchodkového systému spomedzi krajín OECD. "Strieborný" rezervný fond na financovanie budúcich dôchodkov zriadilo Belgicko. Zdroje financovania rezerv v ďalších krajinách sú okrem určitého percenta odvodov aj prebytky súčasných systémov a príjmov z privatizácie.

Nezávislé komisie
Vo Veľkej Británii vypracovala špeciálne zriadená komisia na preskúmanie dôchodkov veľmi kritickú správu. Komisia, ktorej predsedá Adair Turner, poukázala na závažné problémy zamestnaneckých a súkromných dôchodkových schém spôsobených krízou na finančných trhoch v roku 2000.
Vo Francúzsku má poradný orgán na strategické plánovanie dôchodkov (Counseil d´orientation des retraites) pomôcť vláde pri zdôvodňovaní nepopulárnych opatrení.

Nízke základné dôchodky
Štátne dôchodky sú v Británii nižšie ako v iných krajinách EÚ. Dôchodkový systém vo Veľkej Británii tvorí povinný priebežný prvý pilier a nepovinné súkromné dôchodkové schémy. V rámci štátnych dôchodkov sa vypláca plošná dávka a dávka odvodená od príspevkov, tzv. druhý štátny dôchodok.
Írsko zaviedlo systém účtov dôchodkového sporenia. Cieľom tohto opatrenia je zvýšiť účasť na sporení. Zamestnávatelia, ktorí neposkytujú dôchodkové plány, majú podporovať takúto formu dôchodkového zabezpečenia svojich zamestnancov.

Povinné dôchodkové sporenie
Maďarsko, Poľsko, Lotyšsko a Estónsko majú podobne ako Slovensko povinný druhý pilier dôchodkového sporenia.
V Maďarsku mali povinnosť vstúpiť do kapitalizačného piliera tí, ktorí sa po prvýkrát zapojili do pracovného procesu, kým v Lotyšsku a Poľsku to boli všetci do 30 rokov. V Maďarsku existovala niekoľko rokov možnosť vrátiť sa do priebežného systému. Najväčšia voľnosť vstupu bola v Estónsku, kde sa mohli zapojiť do dôchodkového sporenia všetci a len staršie ročníky museli definitívne rozhodnutie urobiť v rámci niekoľkomesačného limitu.
V Maďarsku a v Estónsku sa zapojilo dvojnásobne viac ľudí ako sa pôvodne čakalo. V Lotyšsku, naopak, to bolo len 6 percent zo všetkých, ktorí sa mohli zúčastniť, napriek odhadom 50-percentnej účasti. Vysvetľovalo sa to tým, že očakávaný výnos z virtuálnych účtov prvého piliera (NDC) bol vtedy v Lotyšsku 8,4 percenta, kým výnosy na finančných trhoch sa vtedy odhadovali na 5 percent.

Aké ciele sa reformami sledujú?
Teoretici sa zhodujú na primárnych cieľoch reforiem dôchodkových systémov. Majú byť primerané, dostupné, ale aj schopné odolať vážnym otrasom v podobe ekonomických, demografických a politických rizík. Je zhoda v sekundárnych cieľoch -- minimalizácii negatívneho vplyvu vývoja pracovného trhu a v potrebe vyrovnávať ho pozitívnym vývojom finančného trhu. Špecifikum novej Európy je mobilita, ktorá sa týka tak profesií a sektorov, ako aj sťahovania sa za prácou do iných krajín a regiónov. Do popredia vystupuje aj potreba vzdelávania a jeho zladenia s prácou a voľným časom. Pri reformách sa musia brať do úvahy aj tradičné rodinné väzby. Dôležitý je európsky koncept solidarity -- rozdelenie rizika medzi generáciami, prerozdelenie príjmu od bohatých k chudobným a pokrývanie rizík. Odpovede, ako reformy dôchodkových systémov posledných rokov zohľadnili všetky tieto aspekty, nám prinesie až ďalší vývoj.