- Po demaršoch od Európskej únie a diplomacie USA adresoval vláde kritickú rezolúciu aj Európsky parlament. V nej vyzval vládu, aby rešpektovala základné princípy demokracie, právneho štátu a ľudských práv, ako aj práv národnostných menšín. Bolo v nej obsiahnuté aj znepokojenie nad stálymi pokusmi vylúčiť z parlamentu poslancov opozičnej Demokratickej únie. Takisto sa v nej kriticky zmieňovali o politickej kampani vládnych politikov za odstúpenie prezidenta republiky Michala Kováča
- Reakcie slovenských politikov a ich predstaviteľov zapadali do presvedčenia, že aj Európsky parlament posudzuje Slovensko zaujato. "Vnímam takúto rezolúciu ako tlak proti Slovensku a hrubé zasahovanie do vnútorných záležitostí," reagovala poslankyňa HZDS Irena Belohorská. Dnes je poslankyňou Európskeho parlamentu. Hovorca HZDS Stanislav Háber prirovnal rezolúciu k spôsobom nacistického Nemecka. Premiér Mečiar toto vyhlásenie neskôr označil za osobné stanovisko hovorcu, ktoré vraj poskytol v emotívnom rozpoložení.
- Rozbehla sa diplomatická prestrelka medzi Maďarskom a Slovenskom. Maďarské vládne miesta kritizovali vtedy práve prijatý jazykový zákon. Tvrdili, že to vyvolá napätie medzi väčšinovým národom a maďarskou menšinou. Slovenský minister zahraničia Juraj Schenk to považoval za zasahovanie do vnútorných záležitostí Slovenska.
- Ján Čarnogurský bol na sneme KDH opäť zvolený za predsedu hnutia. Na kongrese Demokratickej strany bol za predsedu strany zvolený Ján Langoš.
- Šéf misie EÚ v Bratislave Georges Zavvos odovzdal podpredsedovi vlády Jozefovi Kalmanovi Bielu knihu, v ktorej boli požiadavky únie na fungovanie vnútornej ekonomiky a tiež na aproximáciu legislatívy Slovenska.
- Zákon o strategických záujmoch štátu vo vymenovaných podnikoch nariaďoval vložiť zlatú akciu s osobitnými právami štátu. Zákon bol prijatý v septembri 1995. Sprevádzala ho diskusia o tom, či nepopiera liberálne princípy ekonomiky. Ustanovoval, že do polovice novembra Fond národného majetku, alebo štát, zmenia stanovy tak, aby sa uplatnili konkrétne práva štátu. Na mimoriadnom valnom zhromaždení sa o to pokúsilo Predstavenstvo Slovnaftu. Akcionári - manažérska spoločnosť Slovintegra, zástupcovia FNM a nakoniec ani EBOR, návrh nepodporili. Ustanovenie o zlatej akcii vyhlásil Ústavný súd v apríli 1996 za odporujúce ústave.
- Novým poľským prezidentom sa po druhom kole volieb stal Alexander Kvašniewski. Dosť tesným pomerom vyhral nad dovtedajším prezidentom Lechom Walesom.
- Po vyčerpávajúcich rokovaniach v Daytone (USA) sa prezidenti Srbska, Chorvátska a Bosny dohodli na mierovej zmluve o Bosne. Za prítomnosti prezidenta Billa Clintona ju začiatkom decembra Slobodan Miloševič, Fraňo Tudjman a Alija Izetbegovič slávnostne podpísali.