Pred desiatimi rokmi Prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky na svojom 32. zasadnutí schválilo návrhy na vydanie nasledujúcich rozhodnutí o privatizácii. Prvým bolo rozhodnutie o privatizácii štátneho podniku Satur, Slovenskej agentúry pre turistický ruch. Kupujúcim bola akciová spoločnosť MARK-TOUR, Bratislava. Kúpna cena bola 100 miliónov korún. Prvá splátka mala byť 20 miliónov. Toľko hovorila správa Fondu národného majetku. Za firmou MARK-TOUR stál Dušan Muňko, súčasný poslanec za politickú stranu Smer.
Satur bola v tom čase najväčšou cestovnou kanceláriou na Slovensku. Vznikla 1. novembra 1993 z majetku slovenskej časti podniku Čedok. Majetok firmy bol podľa bilancie 111,3 milióna Sk. Satur získal kompenzáciu 25 miliónov českých korún za nepoužívanie značky Čedok.
Vláda Vladimíra Mečiara ešte 15. februára 1994 rozhodla o zaradení Saturu do zoznamu podnikov, určených na privatizáciu. Základný privatizačný projekt podniku navrhol jej priamy predaj spoločnosti s ručením obmedzeným Bazur. Založil ju Roman Bánoczay, ktorý bol riaditeľom slovenského Čedoku a potom Saturu. Podal aj ako fyzická osoba konkurenčný projekt. Ministerstvo hospodárstva (vtedy bol jeho ministrom Ján Ducký) túto formu odporučilo, ale s tým, aby Bazur následne založila akciovú spoločnosť aj s možnosťou účasti zamestnancov štátneho podniku.
Vláda Jozefa Moravčíka ešte 11. októbra 1994 návrh na rozhodnutie o privatizácii Saturu vrátila. Vtedajší minister privatizácie Milan Janičina ho predložil opäť 25. októbra 1994, keď ho medzi 13 návrhmi na priamy predaj schválila. Rozhodla Satur predať spoločnosti Bazur. Za majetok kupujúci Bazur navrhol kúpnu cenu 120 miliónov Sk. Z tejto ceny 120 miliónov navrhol zároveň odpustiť až 85 miliónov, ak ich preinvestuje do svojho majetku v rokoch 1994 až 2000. V prvej splátke mal Bazur zaplatiť 24 miliónov korún. Ministerstvo privatizácie cenu vtedy akceptovalo i s platobnými podmienkami s odôvodnením, že nemá výhodnejšiu ponuku.
Národná rada však počas "noci dlhých nožov" -- z 3. na 4. novembra 1994, keď Mečiarova garnitúra preberala v parlamente moc -- zrušila všetky rozhodnutia o privatizácii priamym predajom, ktoré prijala vláda Jozefa Moravčíka od 6. septembra 1994. Dotklo sa to aj privatizácie Saturu.
Ústavný súd síce potom 24. mája 1995 zrušil tento zákon a do šiestich mesiacov sa mal dať do súladu s Ústavou SR, pretože ním došlo k narušeniu deľby moci, odňatiu majetku a retroaktivite. V praxi sa to významnejšie dotklo len piatich prípadov, v ktorých nadobúdatelia majetku už uzatvorili kúpno-predajné zmluvy s Fondom národného majetku a podľa Ústavného súdu by bolo ich zrušenie alebo nerešpektovanie jednoznačným narušením základného neodňateľného a nezrušiteľného ľudského práva vlastniť majetok nadobudnutý platnými právnymi úkonmi. Ešte pred rozhodnutím Ústavného súdu Mečiarova vláda rozhodnutia Moravčíkovej vlády zrušila aj uznesením vlády.
Dva týždne pred uzávierkou výberového privatizačného konania, 15. mája 1995, minister Ducký zbavil Bánoczaya funkcie riaditeľa cestovnej kancelárie Satur. Ešte predtým komisia na ministerstve hospodárstva pod vedením Duckého jeho privatizačný projekt opäť odporučila, rovnako aj zamestnanci Saturu podporili projekt svojho bývalého riaditeľa.
StoryEditor