Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias.
Pred desiatimi rokmi sa firme Slovnaft podarilo zvýšiť kapitál a takmer súčasne bola firma sprivatizovaná. Slovnaft je jedna z najvýznamnejších priemyselných spoločností na Slovensku. Podľa denníka Financial Times je na 36. mieste v rebríčku sto najväčších firiem strednej a východnej Európy.
V roku 1995 oslávil Slovnaft sto rokov od svojho založenia. Vtedy pred sto rokmi vznikla v Bratislave rafinéria Apollo, ale Slovnaft zároveň zdôrazňuje, že nie je jej právnym nástupcom.
Nové akcie a privatizácia
Pred privatizáciou sa uvažovalo o tom, že Slovnaft by mohol mať strategického partnera. V marci 1995 generálny riaditeľ Slovnaftu vyhlásil, že podnik nemá záujem o podobný typ privatizácie. "Rokovanie o tom, že rakúska firma ÖMV AG prevezme podiel v Slovnafte, neprinieslo nijakú konkrétnu dohodu. Preto sme sa rozhodli pre inú formu privatizácie zvýšením základného kapitálu, o ktorý sa môže uchádzať ľubovoľný záujemca," citovala agentúra Reuter riaditeľa firmy Slavomíra Hatinu.
Začiatkom augusta Slovnaft Bratislava úspešne predal novú emisiu 3,3 milióna akcií. Akcie sa upisovali za menovitú hodnotu 1 000 Sk. Celkový príjem z navŕšenia základného imania akciovej spoločnosti dosiahol 3,3 miliardy Sk. Manažérom emisie bola americká investičná banka Paine-Webber.
Väčšinu akcií upísala Európska banka pre obnovu a rozvoj. Nové akcie boli na trhu Burzy cenných papierov v Bratislave evidované v septembri toho istého roku. Okrem toho sa s nimi dalo obchodovať na Luxemburskej burze cenných papierov.
O niekoľko dní na to, na svojom 31. zasadnutí, Prezídium Fondu národného majetku schválilo predaj 39 percent akcií spoločnosti Slovnaft. Kúpna cena bola 6,422 miliardy korún. Prvá splátka bola 100 miliónov Sk. Kupujúcim bola akciová spoločnosť Slovintegra, Bratislava. Majetková účasť Fondu národného majetku Slovnafte klesla na 25,2 percenta. Paine-Webber tvrdil, že ponuka FNM záujemcom zo zahraničia vyvolala vlažné reakcie.
Kedysi sa o akcie Slovnaftu zaujímala rakúska rafinérska spoločnosť OMV. Začiatkom roku 1995 o podnik prejavili záujem ruské priemyselné kruhy. Uviedol to ruský vicepremiér Jurij Jarov pri návšteve na Slovensku.
Slovintegra a zlatá akcia
Slovintegru založila v apríli 1995 skupina zamestnancov Slovnaftu s cieľom zúčastniť sa na privatizácii spoločnosti. Akcionármi Slovintegry sa v zmysle jej stanov a zakladateľskej zmluvy mohli stať všetci zamestnanci Slovnaftu, a to formou upísania nových akcií tejto zamestnaneckej akciovej spoločnosti.
Mimoriadne valné zhromaždenie Slovintegry rozhodlo 15. augusta o zvýšení základného imania z jedného milióna na 2,3 milióna korún. Preto spoločnosť vydala 22 akcií v nominálnej hodnote 10 000 Sk pre 19 manažérov, zakladateľov Slovintegry a 22 260 akcií v nominálnej hodnote 50 Sk pre vyše 5 300 zamestnancov Slovnaftu. Takto získal manažment podiel 51 percent a zamestnanci 49 percent. Nárok na upísanie akcií mali zamestnanci, ktorí boli k 31. augustu 1995 v pracovnom pomere. Podľa mesačnej tarifnej mzdy a odpracovaných rokov mohol jeden zamestnanec získať najviac desať akcií. Upisovanie sa uskutočnilo v dvoch kolách, prvé sa začalo 18. a skončilo sa 29. septembra 1995, druhé kolo trvalo od 2. do 13. októbra toho istého roku. V tomto kole sa upísal rozdiel medzi vydanými a skutočne upísanými akciami.
Po privatizácii Slovnaftu manažmentom a zamestnancami Európska banka pre obnovu a rozvoj v médiách vyslovila názor, že svoj podiel vo firme by predala. Podľa práve prijatého zákona o strategických záujmoch štátu vplyv v Slovnafte si chcel štát zachovať nielen zostávajúcim podielom FNM, ale aj tým, že sa do stanov spoločnosti zapracuje štatút zlatej akcie. Podľa nej sa do stanov mali zapracovať určité obmedzenia napríklad pri nakladaní s majetkom. Akcionári Slovnaftu na mimoriadnom valnom zhromaždení podniku 13. novembra 1995 tento krok neschválili.
Slovnaft mal pred privatizáciou dobrú východiskovú pozíciu aj v distribúcii a predaji pohonných látok. V marci 1995 Prezídium FNM rozhodlo o predaji 51 percent akcií Benzinolu pre Slovnaft Bratislava. Rozhodnutie o priamom predaji obsahuje kúpnu cenu 1,229 miliardy Sk s prvou splátkou 949,5 milióna Sk. Pri tendri v roku 1994 sa o Benzinol neúspešne uchádzali Kuwait Petroleum, taliansky Agip a rakúska ÖMV. Vtedajší minister hospodárstva Ján Ducký pre médiá uviedol, že preferuje Agip.
Slovnaft patrí do skupiny MOL, ktorá vlastní 98,5 percenta akcií Slovnaftu. Slovintegra získala za predaj svojich akcií maďarskej rafinérii hotovosť a akcie MOL. Svoj podiel postupne znižuje. Slovintegra má podiel v spoločnostiach obchodník s cennými papiermi Potfin, akciovej spoločnosti Trenčianske minerálne vody a Granitol Moravský Beroun.
Udalosti toho obdobia
-- V tlači sa v polovici augusta pred desiatimi rokmi objavili prvé správy o udalostiach na biskupskom úrade v Banskej Bystrici, ktoré sa odohrali mesiac pred tým -- v júli 1995. Neskôr prerástli do kauzy okolo sakrálneho triptychu Klaňanie troch kráľov. Riaditeľ úradu Jozef Hrtús redaktorke Sme povedal, že polícia urobila prehliadku, chcela vidieť triptych, alebo jeho kópiu, lebo vraj niekto falšuje originály umeleckých diel. Policajti žiadali otvoriť aj trezor diecézy a odfotografovali ho. Hrtús musel vydať kópiu z malieb triptychu. Nechal ju urobiť biskup Rudolf Baláž, pretože sa rozhodol triptych predať, aby získal peniaze pre diecézu. Biskup proti postupu polície vtedy protestoval na krajskej prokuratúre. Tá však nezistila porušenie zákona zo strany polície. Hrtús vyhlásil, že ide o cielenú diskreditáciu biskupa Baláža, ktorý vtedy predsedal Biskupskej konferencii. Tá pred časom presadila vyhlásenie katolíckych biskupov, v ktorom podporili prezidenta Michala Kováča v jeho politickom zápase s Vladimírom Mečiarom. Zároveň polícia obvinila sprostredkovateľa predaja triptychu do zahraničia -- švajčiarskeho občana. Neskôr sa ukázalo, že to bol človek nastrčený Slovenskou informačnou službou.-- Popri predaji akcií Slovnaftu bolo ďalšou veľkou spoločnosťou privatizovanou v prospech zamestnaneckej spoločnosti Duslo Šaľa. Spoločnosť Prezam mala za jeho majetok v účtovnej hodnote 3,2 miliardy zaplatiť v splátkach celkovo 400 miliónov. Predával sa aj Skloplast Trnava, Mäsopriemysel Zvolen a tiež Danubius Elektrik (bývalá BEZ Bratislava). V súčasnosti v rukách pôvodných privatizérov už nie je ani jedna z uvedených spoločností. Danubius Elektrik skrachoval a väčšina jeho výroby zanikla.
-- Jediným zahraničným investorom v sérii rozhodnutí Fondu národného majetku z 12. augusta bola holandská spoločnosť Heineken, ktorá kúpila akcie pivovaru Zlatý Bažant. Zoznamy privatizovaného majetku ako jediné médium prinášal denník Slovenská republika, lebo mal dobré vzťahy s FNM.
-- Stopäťdesiattisíc Srbov utekalo z miest, kde ešte začiatkom augusta existovala republika Krajina. Objavili sa správy o mučení a vraždách civilistov.
-- RM-Systém popri Burze cenných papierov Bratislava ako ďalší organizovaný trh inzeroval svoje služby. V tom čase mal obchodné miesta v 29 mestách Slovenska.
-- Prezident Slovenskej obchodnej a priemyselnej Peter Mihók v HN upozornil, že úroveň exportu na Slovensku, ktorá dosahuje za rok 1 200 USD na obyvateľa, je veľmi nízka. Prihováral sa, aby štát zaviedol podporu exportu vo vybraných odvetviach.
-- V Prahe na Rašínovom nábreží stavala spoločnosť Hydrostav unikátny Tancujúci dom.
-- Bola založená Prvá penzijná investičná akciová spoločnosť. V komentári HN sa kritizuje, že slovenská legislatíva nepozná penzijné fondy. Doplnkové dôchodkové poisťovne vznikli až v roku 1996. V ČR sa už rozbiehala činnosť niekoľkých penzijných fondov. Podľa ich zákona, iné subjekty nesmeli používať vo svojom názve slovo penzijný.
-- Na slovenský trh sa chystal Mc Donald, v inzerátoch ponúkal miesta ľuďom do vedúcich pozícií.
-- Licenciu stávkovej spoločnosti Športniké na číselné hry zrušilo ministerstvo financií. Verejnosti to oznámilo až o desať dní neskôr. Táto spoločnosť bola dcérskou spoločnosťou súkromnej spoločnosti Niké a štátu. Keď štát súkromný podiel odkúpil, spoločnosť už bola v takom zlom ekonomickom stave, že neodvádzala odvody z hier podľa zákona. Neskôr Športniké vošla do likvidácie, tá dodnes nebola ukončená.