-- Ročná inflácia za prvý polrok 1995 dosiahla 5,8 percenta. Spolu s nulovým deficitom štátneho rozpočtu a nízkym schodkom platobnej bilancie to bol dobrý výsledok po dvoch rokoch fungovania samostatnej ekonomiky. Celý rok 1995 skončil s infláciou 7,2 percenta. Takému výsledku pomohlo, že aj keď to bol prvý povolebný rok, vláda urobila minimum zásahov do regulovaných cien. Devízové rezervy NBS rástli, v polroku dosiahli 2,77 miliardy USD.
Podľa poslankyne Strany demokratickej ľavice Brigity Schmögnerovej vyrovnaný rozpočet sa dosiahol na úkor zvyšujúceho sa zadlženia systému zdravotných poisťovní a odkladania rastu miezd učiteľom a lekárom. Znepokojujúce podľa nej bolo, že klesla miera investícií, a z toho najviac zahraničných. Celkové zahraničné investície na Slovensku od roku 1992 dosahovali vtedy iba 585 miliónov USD. Vládnych politikov nezáujem zahraničia o kapitálový vstup netrápil. Niektorí z nich (najmä zo SNS) dokonca tvrdili, že zahraničný kapitál je škodlivý, najmä ak by vstupoval do obchodu či budoval obchodné systémy.
-- Prezident Michal Kováč si bol v USA prevziať ocenenie Advokátskej komory ABA v rámci právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu -- CEELI. Podľa šéfa ABA jeho zásluhy spočívali v tom, že konal dôsledne v súlade s Ústavou SR, aj keď ho niektorí politici nabádali, aby sa správal inak. Prezident sa pri svojom pobyte za morom stretol s predstaviteľmi americkej administratívy vrátane viceprezidenta Ala Gora. Vypočul si od nich kritické hodnotenie politického vývoja na Slovensku. Podľa neho sa vláda dostávala do politickej izolácie a v budovaní demokracie nedržala krok s Poľskom, Českom a Maďarskom. Na stretnutí bol aj slovenský veľvyslanec v USA, takže kritika prenikla aj domov.
-- Vysokoškolskí učitelia kritizovali návrh novely vysokoškolského zákona. Štát mal podľa neho opäť získať rozhodujúce slovo pri vzniku nových fakúlt a mal tiež stanovovať úlohy školám vo výučbe. Takéto zasahovanie štátu prorektor UK Ferdinand Devínsky prirovnával k socialistickému zákonu o vysokých školách.
-- Vláda pripravila a schválila zákon, podľa ktorého sa civilná služba predĺžila z 18 na 24 mesiacov. Zároveň sa uzákonili sankcie pre tých, ktorí sa jej nástupu vyhýbajú. V tom čase bolo vyše 20-tisíc mužov, ktorí nenastúpili na civilnú službu.
-- Podľa štatistického zisťovania 38 percent občanov bolo za to, aby Slovensko vstúpilo do NATO. Bol to pokles oproti roku 1993, keď za vstup bola takmer polovica opýtaných. Väčšina respondentov chcela, aby sa o vstupe do NATO rozhodlo na základe referenda.
-- Chorvátske vojská zaútočili na oblasti, kde existovala Republika srbská. Počas štvordňovej operácie ju úplne obsadili a obnovili tu zvrchovanosť chorvátskeho štátu. Tento krok, pri ktorom sa vojská OSN mohli iba prizerať, podporovala nie bezvýhradne administratíva USA. Moskva bola proti, žiadala Bezpečnostnú radu OSN, aby nariadila Chorvátom stiahnuť sa na pôvodné pozície. Pri operácii zahynuli dvaja českí príslušníci vojsk OSN. Turistov v Chorvátsku bolo výrazne menej ako po iné roky. Ministerstvo zahraničných vecí SR neodporúčalo cestovať do tejto krajiny.
-- Poslanec Roman Hofbauer (HZDS) kritizoval niektoré činy vtedajšej vlády. Upozornil, že z arzenálov Armády SR sa vyradilo a zošrotovalo 1 632 kusov ťažkej techniky. Z toho počtu bola polovica tankov. Urobilo sa tak podľa neho na základe zlého rozhodnutia federálnej vlády, v ktorom Mečiarova vláda pokračovala. Vyslovil počudovanie, že tieto zbrane nám netreba, pritom obyvateľstvo v Bosne by sa chcelo brániť, ale nemá čím.
-- Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu v Prahe obvinil vysokého komunistického funkcionára bývalej KSČ Vasiľa Biľaka z vlastizrady. Mal sa jej dopustiť v súvislosti so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR v auguste 1968. Biľak pre denník Slovenská Republika vyhlásil, že na výsluch do Česka nepôjde. Pripomenul, že počas svojho pôsobenia vo federálnych komunistických štruktúrach "robil všetko možné, aby Slovensko bolo spokojnejšie".
-- Výskyt hrabošov vo Východoslovenskej nížine nadobudol kalamitný rozmer. Ľudia sa báli, že po žatve sa im dostanú do príbytkov. Preto v okrese Trebišov riešila tento problém osobitná komisia zložená z predstaviteľov štátnej správy a veterinárov.
Ak bude miesto:
-- Pokračovala petičná akcia, v ktorej Výbor na obranu práv majiteľov investičných kupónov žiadal od vlády dostatočný majetok na privatizáciu kupónovou metódou. Predseda výboru, exminister privatizácie Milan Janičina, upozorňoval, že Fond národného majetku predáva aj majetok, ktorý bol pôvodne určený do kupónovej privatizácie. Podal niekoľko trestných oznámení na FNM, vždy, keď sa dozvedel, že fond predal takýto majetok či akcie. V tých dňoch dal podnet vo veci predaja štátneho podniku Frucona Košice. V tlači Janičina nabádal občanov, že má zmysel brániť sa proti takejto privatizácii. V tom čase získal 80-tisíc podpisov, ale počet potrebný na iniciovanie referenda sa mu nepodarilo získať.