Je naozaj čas znížiť dane?

Za prvý mesiac tohto roka boli príjmy štátu o osem miliárd korún vyššie ako v januári 2005. Prebytok na účte štátu bol medziročne takmer trikrát vyšší. Utešene sa darilo vyberať najmä DPH a spotrebné dane. Komentátorovi denníka SME Ivanovi Štulajterovi z toho vyplýva jednoznačné posolstvo: Je čas znižovať dane a podľa možnosti práve tie, pri ktorých sa črtajú pekné prebytky. Napokon, hodilo by sa to aj do kontextu jeho kampane, v ktorej sa vytrvalo snaží hľadať vo vyhláseniach ministerstva financií tézy o znižovaní daní, hoci tam nie sú.
Daň z pridanej hodnoty priniesla do štátnej kasy v priebehu januára o 2,2 miliardy korún viac ako pred rokom. Predstavuje to asi 15-percentný nárast, čo je fajn, ale nič, čo by volalo po okamžitom znížení. DPH je hlavným plničom rozpočtu a marže obchodníkov sú veľmi nepružné. Ťažko možno očakávať, že zníženie tejto dane by vyvolalo adekvátne zníženie cien.
Dramatický nárast príjmov štátu sa ukázal najmä pri spotrebných daniach. Nie však pri všetkých. Oveľa viac ako pred rokom sa vybralo dane z cigariet a dane z liehu. Prečo práve tieto dve? Nuž preto, lebo práve ony sa od januára zvýšili. A januárové daňové príjmy sa vzťahujú ešte na produkciu z konca minulého roka. Stačí sa teda len trochu zamyslieť, aby človek tieto čísla správne prečítal: koncom roka sa v očakávaní zvýšenia daní produkoval lieh a cigarety do zásoby. Výsledok vidíme na tom, že ešte aj mesiac po formálnom zvýšení daňového zaťaženia platia fajčiari za svoju neresť staré ceny.
Ako vidno, po zverejnení čísel o plnení rozpočtu za jeden mesiac nemožno kvalifikovane volať po znížení daní ako takom. Tento krok by bol bezpochyby populárny, ale výška daní dnes na Slovensku naozaj nie je problémom. Oveľa lepším nápadom je prehodnotenie odvodového zaťaženia, na ktoré si podnikatelia stále ťažkajú. Ešte lepším nápadom však je zdvihnúť zrak z excelovskej tabuľky za jeden mesiac a pozrieť sa na verejné financie ako celok. A celkový pohľad je stále nie príliš lichotivý. Verejná správa naďalej produkuje dlhy. Hrubé zahraničné zadlženie Slovenska prevyšuje 800 miliárd korún, čo je 150-tisíc korún na občana. V takomto stave je prvoradou prioritou čo najskoršie stiahnutie ročných rozpočtových deficitov na nulu, aby sme mohli začať šetriť na vyplatenie sa z dôchodkovej reformy.