Až polovica (49 %) Slovákov si myslí, že hospodárska situácia v krajine sa za posledný rok zhoršila. Predstavovalo to stále ešte väčšinu, aj keď v reprezentatívnom súbore Štatistického úradu (ŠÚ) SR s názvom Spotrebiteľský barometer IV, ktorý v stredu vzala vláda SR na vedomie, prevládali negatívne odpovede nad pozitívnymi, išlo o doteraz najnižší počet negatívne naladených respondentov prieskumu. Podľa prieskumu je 13 % opýtaných presvedčených o zlepšení situácie (oproti stavu pred troma mesiacmi ide o viac ako dvojnásobný počet pozitívne naladených občanov) a podľa 35 % nedošlo za posledný rok k žiadnej zmene.
Prieskum sa uskutočnil 1. až 10. októbra na vzorke 1 113 dotazníkov. Nálada slovenských spotrebiteľov vyjadrená v indikátore spotrebiteľskej dôvery sa oproti situácii spred roka zlepšila a priblížila hodnote z októbra 2000, ktorá patrila medzi najpriaznivejšie v histórii indikátora. Viac ako dve pätiny odpovedajúcich sa domnievajú, že ceny tovarov a služieb v SR sa za posledných 12 mesiacov trochu zvýšili, tretina, že sa stredne zvýšili a podľa 13 % sa zvýšili výrazne.
Pesimistické očakávania klesli
V očakávaniach vývoja slovenskej ekonomiky v nasledujúcich 12 mesiacoch prevážili pesimistické názory. Po dočasnom zvýšení kritických ohlasov, ktoré v júli dosiahli 54 %, sa však pesimizmus občanov znížil a dosiahol zastúpenie 50 % opýtaných. Októbrový výsledok patrí medzi priaznivejšie zistenia, optimistov, ktorí očakávajú zlepšenie hospodárskej situácie na Slovensku, bola po prvýkrát viac ako pätina (21 %). Zachovanie doterajšej úrovne pritom predikovala necelá štvrtina opýtaných (24 %).
Nezamestnanosť v SR sa v nasledujúcom roku podľa názoru 13 % respondentov zníži, podporu necelej tretiny získala neutrálna odpoveď, že nezamestnanosť zostane rovnaká, a podľa polovice odpovedajúcich sa zvýši. Zastúpenie občanov očakávajúcich v nasledujúcom období zvyšovanie miery nezamestnanosti na Slovensku patrí medzi najnižšie (50 %). V porovnaní s júlom 2002 frekvencia pesimistov klesla o 8 percentuálnych bodov.
Názory na rast cien
Priaznivý vývoj, ktorý trval 12 mesiacov a súvisel so spomaľovaním tempa medziročného prírastku cien, sa pravdepodobne skončil. V posledných dvoch mesiacoch sa začína opäť zrýchľovať. V prieskume verejnej mienky sa priaznivý vývoj nezastavil. Najpočetnejším sa stal názor, že ceny sa zvýšili len trochu, ktorý si zvolil dosiaľ najvyšší počet respondentov (43 %). Pred troma rokmi si rovnaký variant vybralo 14 % odpovedajúcich. Rekord padol tiež pri najradikálnejšej odpovedi "ceny sa výrazne zvýšili", ktorú si, naopak, vybralo zo všetkých prieskumov najmenej osôb (13 %). Pred troma rokmi cenový vývoj tak hodnotilo 55 % opýtaných.
V čase zberu informácií nová vláda SR ešte nebola vymenovaná, o zvyšovaní regulovaných cien sa však hovorilo ako o samozrejmosti. Reakciou obyvateľov bol nárast inflačných očakávaní. Podiel respondentov, ktorí si myslia, že ceny sa v nasledujúcom období budú zvyšovať vyššou mierou ako dosiaľ, sa za tri mesiace zväčšil z júlových 26 % na októbrových 40 %, čo je najpesimistickejšie zistenie od januára 2001. Inflačné očakávania občanov nadobudli podobnú hodnotu ako pri úpravách regulovaných cien na začiatku roku 2001.
Finančná situácia domácností
Reakciou na zvyšovanie reálnych miezd v poslednom období je vyššia spokojnosť občanov s doterajším vývinom finančnej situácie ich domácnosti. Októbrový výsledok je dokonca najpriaznivejším zistením pri tomto indikátore. Pri hodnotení doterajšieho vývinu finančnej situácie domácnosti po prvýkrát negatívne stanovisko (41%) nebolo najpočetnejšou odpoveďou. O svoje prvenstvo sa delilo s variantom o nezmenenom stave. Ani jeden doterajší výsledok nebol priaznivejší. Zhoršenie celkovej finančnej situácie domácnosti však už v októbri predpokladalo viac účastníkov ankety ako pred troma mesiacmi. Napätie z ďalšieho vývoja domáceho hospodárenia sa zvýšilo. Po období dlhšom ako rok sa opäť najpočetnejším variantom stáva výrok o zhoršení finančnej situácie v domácnosti, na ktoré poukázalo 41 % opýtaných.
Sporiť niet z čoho
Hodnotenia podmienok sporenia na Slovensku ostávajú stále nepriaznivé. V októbri 2002 ich ako vcelku nevhodné označilo 78 % opýtaných. Po krachu nebankových inštitúcií, keď sa dôvera k podmienkam sporenia u občanov naštrbila, zvýšené napätie pomaly opadáva. Pesimizmus ostáva prevládajúcim názorom aj pri otázke, či domácnosť očakáva úspory v najbližších 12 mesiacoch. V októbri 2002 záporne odpovedalo 71 % opýtaných. Zastúpenie optimistov za tri mesiace stúplo z júlových 24 % na októbrových 27 %.
Výhodnosť veľkých nákupov
Októbrové názory na podmienky pre veľké nákupy (napr. nábytok, práčka, televízor, chladnička, koberce) neboli príliš optimistické. Najvyšší počet respondentov (60 %) si pri hodnotení podmienok pre veľké nákupy zvolil variant nevyzdvihujúci ani ich výhodnosť ani ich nevýhodnosť. Najväčšia časť opýtaných (42 %) mala v poslednom prieskume v pláne ponechať výdavky za predmety dlhodobej spotreby na minuloročnej úrovni. Ich obmedzenie plánovalo 39 % respondentov, ich zvýšenie 16 %.
Záujem investovať do zlepšenia bývania prejavilo 19 % opýtaných, z nich pri plánoch na prestavbu bývania v nasledujúcich 12 mesiacoch 5 % uviedlo vyjadrenie "rozhodne áno" a 14 % "asi áno". Stavebné úpravy bývania nemá v pláne 81 % respondentov. Oproti situácii pred rokom ide o mierne zhoršenie. Finančne náročné aktivity neplánuje v najbližšom období 94 % oslovených.
Potvrdením stability doterajších zistení je októbrový výsledok prieskumu záujmu investovať do motorového prostriedku v nasledujúcich dvoch rokoch. Svoj úmysel kúpiť auto deklarovalo 10 % oslovených osôb, z ktorých 3 % odpovedali rozhodne áno, 7 % asi áno. Zamietavo sa ku kúpe auta vyjadrilo takmer deväť z desiatich oslovených osôb (89 %).
Pred Gréckom a Portugalskom
Spotrebiteľský barometer je súčasťou medzinárodného projektu prieskumov. Informatívna správa o stave verejnej mienky okrem porovnania s predchádzajúcimi zisteniami obsahuje i komparáciu s výsledkami členských štátov Európskej únie a porovnanie s údajmi za krajiny usilujúce sa o vstup do Európskej únie. Podľa indikátora spotrebiteľskej dôvery v októbri 2002 prevládala aj vo väčšine členských štátov Európskej únie nedôvera nad dôverou. Kladné hodnoty boli namerané vo Fínsku, Švédsku, v Dánsku a Rakúsku. Spotrebiteľská atmosféra na Slovensku bola v spomenutom mesiaci lepšia ako v Portugalsku a v Grécku. V Európskej únii ako celku nedôvera oproti minulému mesiacu stúpla o 3 body. Aj v krajinách uchádzajúcich sa o vstup do EÚ prevládala v októbri 2002 nedôvera nad dôverou. Relatívne najpriaznivejšie výsledky boli dosiahnuté pred mesiacom v Lotyšsku, najviac napätia pociťovali obyvatelia Poľska.