V politike si treba dávať pozor (aj) na jazyk

Čo je transparentné, nemusí byť zároveň aj čisté, ba nemusí to byť ani hospodárne. Presnejšie, môže to byť čisté aj hospodárne, no je dôležité vedieť, podľa akých kritérií. Keď sa našej redakcii ozvala Ida Vallová z lekárne v Mostovej v Galantskom okrese, aby upozornila, že nielen kolegom na východe, ale aj na juhu Slovenska, neďaleko Bratislavy, niektoré poisťovne naposledy uhradili faktúry za lieky vo februári, žiadala, aby sme v prípade štátnej a. s. Veriteľ obrátili pozornosť aj na to, že takéto spoločnosti zvyčajne nežijú zo vzduchu. Ak by aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí majú byť prostredníctvom a. s. Veriteľ oddlžení, akceptovali ubezpečenia, že dostanú nazad všetky peniaze umŕtvené v dlhoch, aj keď okyptené o úroky z omeškania, upozorňujú na náklady, aké si existencia takej spoločnosti vyžaduje. Transakcie Veriteľa, a. s., predsa nebudú robiť virtuálni, ale konkrétni ľudia.
Niektorých mimoriadne podráždilo aj konštatovanie ministra Rudolfa Zajaca na margo ozajstných veriteľov, v tomto prípade lekárnikov, že Veriteľ, a. s., im zaplatí istinu dlhu, ale "nijaké príslušenstvo". V tomto prípade to znamená úroky z omeškania. Rozčúleniu lekárnikov sa sotva možno čudovať. A to možno ani nevedia, že jedným z argumentov ministerstva zdravotníctva pri prezentovaní balíka reformných zákonov je aj to, že v dôsledku logickej systémovej chyby, keď je lekár povinný poskytnúť zdravotnú starostlivosť, občan ju má právo dostať bezplatne (alebo v prípade liekov len za čiastočnú úhradu, pozn. mm), no poisťovňa nie je povinná za túto starostlivosť zaplatiť, financuje deficit zdravotníctva súkromný sektor. Teda aj lekárnici. V každom prípade však vedia a poznajú aj iné fakty nielen o financovaní zdravotníctva, ale aj o doterajšom oddlžovaní a o pozadí trhu s liekmi. A s tým by presadzovatelia reformy -- ak im ide o to, aby pre ňu dosiahli masívnejšiu podporu, mali rátať.
Tí, ktorí majú skúsenosti s neprehľadnosťou financovania zdravotníctva (ako naň napokon poukazuje aj minister, keď tvrdí, že "najviac proti Veriteľovi vykrikujú tí, ktorí vždy na oddlžovaní dobre zarobili"), azda aj preto nevnímajú utajovanie faktov okolo Veriteľa ako celkom čistú hru, akokoľvek rozumne sa jeho nevyhnutnosť minister usiluje vysvetliť. Navyše, a azda právom, sa spytujú, prečo sa korektné oddlženie nedá urobiť transparentným spôsobom aj bez pomoci štátnej akciovky, "len" na pôde ministerstva, ktoré by azda čosi také mohlo mať v popise práce. A pochopiteľná je aj otázka lekárnikov a iných poskytovateľov, prečo sa majú vzdať úrokov z omeškania, keď celé mesiace balansujú na hrane finančnej únosnosti. A Veriteľ, a. s., sa netají tým, že pri skupovaní pohľadávok voči zdravotníckym zariadeniam sa "bude snažiť dosiahnuť čo najvyššiu zrážku". Fakt, že prípadný profit, ktorý sa a. s. Veriteľ pri oddlžovaní podarí dosiahnuť, má ísť späť do zdravotníctva, vyznieva sympaticky. Tým, na ktorých úkor sa má dosiahnuť, sa však celkom logicky nemôže páčiť. Pretože je jasné, že kým pri oddlžení, ktoré by v normálne, či lepšie -- morálne -- fungujúcom systéme akceptujúcom zákony a garantujúcom vymožiteľnosť práva, by mali nárok na zaplatenie dlhu aj s úrokami (ak sme raz morálnosť úrokovania uzákonili), teraz o ne prídu. A tak bijú na poplach. Vnímať ich krik len ako nepríjemné bzučanie múch, ktoré si netreba všímať, pritom nemusí byť prezieravé. Verejná mienka je manipulovateľná, no práve preto nie je od veci pamätať si, že o jej manipulovanie sa usiluje každý subjekt, ktorý sa ňou potrebuje podoprieť, teda aj subjekty, ktoré reforme zdravotníctva z rôznych dôvodov nie sú naklonené.
Ak je úsilie o reformu zdravotníctva naozaj absolútne čisté, mali reformátori aj preto akceptovať, že ak im ide o jej presadenie, je pre nich veľmi dôležitá verejná mienka. A každý svoj krok, pripomínajúci čo len trochu vybočenie z morálnych vôd, by mali starostlivo zvážiť. Žijeme v storočí informácií, v ktorom svetom viac ako hocijaké iné hodnoty hýbu okrem peňazí predovšetkým médiá. Pre celé masy ľudí má hodnotu a je akceptovateľné predovšetkým a najmä to, čo mu predložia noviny, časopisy, elektronické média, internet. Strážiť každé slovo, ktoré politikovi vyjde z úst a každé gesto, ktorým sa prezentuje na fotografiách či v televíziách, preto môže byť otázkou jeho politického života, či smrti. Alebo života či smrti toho, čo chce presadiť. Argumenty, že slovné polená pod nohy hádžu reformátorom zdravotníctva len tí, ktorým súčasný spôsob oddlženia prostredníctvom a. s. Veriteľ neumožní na ňom zarobiť, ako to podľa ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca bolo v minulosti, nemusia triafať celkom do čierneho. Také polená pod nohy si totiž človek celkom dobre môže pod nohy hádzať aj sám.