Vlna bankrotov v krajinách Európskej únie a USA pokračuje

Mimoriadny nárast bankrotov nastal v západnom Nemecku: 26 600 spoločností (2001: 21 750) vyhlásilo platobnú neschopnosť alebo je nadmerne zadlžených, čo znamená vzostup o 22,3 %. Vo východnej časti krajiny dosiahol tento nárast 4,3 % z 10 640 na 11 100. Počet prípadov platobnej neschopnosti spotrebiteľov sa v západnom Nemecku zvýšil z 11 150 na 20 500 a vo východnom o 2,6 % na 2 400. Kategória iných prípadov nesolventnosti, ktorá zahŕňa bývalých podnikateľov, spoločníkov v zbankrotovanom podniku a dlhmi zaťaženú pozostalosť, zaznamenali v západnej aj vo východnej časti krajiny výrazné zvýšenie. V západnom Nemecku ide o vzostup o 363 % na 14 400, na východe dokonca až o 1 323,1 % z 520 na 7 400.
Bankroty spoločností zasiahli 590 tis. pracovných miest, čo zodpovedá medziročnému zvýšeniu o 17,3 % z 503 tis. Nárast počtu platobne neschopných spoločností však nepociťuje len trh práce, keďže celkové škody v súvislosti s konkurzom v objeme 38,4 mld. eur znamenajú zvýšenie o 20 % z 32,3 mld. eur. Škody, ktoré musí znášať štát, dosiahli 11,8 mld. eur, oveľa hlbšie do peňaženky však musia siahnuť súkromní veritelia, napríklad úverové inštitúcie a dodávatelia. Záplava bankrotov ich totiž v tomto roku stojí 26,6 mld. eur.
Najväčší medziročný nárast počtu bankrotov zaznamenal sektor služieb, keďže v západnom Nemecku pochádza z tohto sektora 46,3 % nesolventných podnikov a na východe 35,8 %. Na druhom mieste je stavebníctvo s percentuálnym podielom 19,1 % na západe a 32,8 % na východe.
Dôvodom pre tieto rekordné čísla nie je len pretrvávajúci hospodársky pokles, ale aj pokles vlastného kapitálu stredných podnikov a ťažší prístup k zahraničnému kapitálu. Bankové úvery, ktoré pre stredné podniky predstavujú najdôležitejší finančný zdroj, sa tiež začali znižovať.
Čoraz menej nových firiem
Creditreform predpokladá, že počet nových firiem v Nemecku v tomto roku dosiahne celkovo 729 tis., čo oproti minuloročnému číslu 758 tis. znamená pokles o 3,8 %. Rovnaký trend sa však prejavuje aj v počte spoločností, ktoré sa odhlásili z obchodných registrov: vlani išlo o 660 tis. firiem, v tomto roku o 627 tis. Rozdiel medzi prihlásenými a odhlásenými podnikmi dosiahol 102 tis., čo je približne na rovnakej úrovni ako v minulom roku (98 tis.). V západnom Nemecku sa v tomto roku zaregistrovalo 584 tis. subjektov, vo východnom 145 tis.
Najaktívnejším sektorom z hľadiska zakladania existencií sa stal sektor služieb: 55,3 %, a na druhom mieste sa nachádza maloobchod s podielom 26,1 %.
V tomto roku vďaka zakladaniu firiem našlo prácu 323 tis. ľudí, teda o dve percentá menej než vlani. V západonemeckom spracovateľskom priemysle vzniklo v priemere päť pracovných miest v každom podniku, v ostatných sektoroch to boli dve. Vo východnom Nemecku však na každý nový maloobchodný subjekt vzniká jedno pracovné miesto, hoci tri nové miesta vo východonemeckom stavebníctve prekonávajú dvoch nových zamestnancov na západe.
V západnom Nemecku vzniklo vďaka zakladaniu existencií 252 tis. pracovných miest, väčšina v sektore služieb (134 tis.). Na poslednom mieste je stavebníctvo s 26 tis. príležitosťami. Na východe je na tom stavebníctvo lepšie, keďže vytvorilo 27 tis. nových miest; celkovo si prácu našlo 70 tis. ľudí.
Historický rekord osobných bankrotov v USA
Minulý aj tento rok sa v USA niesli v znamení nepriaznivej hospodárskej situácie, až na pokraji recesie a dôsledkov teroristických útokov z 11. septembra 2001. Ekonomickú situáciu podstatne zhoršila séria účtovných škandálov, ktorá otriasla trhmi a dôverou investorov. Jej priamym dôsledkom boli najväčšie bankroty v histórii USA, ktoré vzhľadom na prepúšťanie a reštrukturalizáciu zasiahli množstvo ľudí.
Počas 12-mesačného obdobia do 30. septembra 2002 prišlo k väčšiemu počtu bankrotov než kedykoľvek predtým. Počet bankrotov fyzických aj právnických osôb vo fiškálnom roku 2002 dosiahol 1 547 669, čo predstavuje medziročný nárast o 7,7 % z 1 437 354 podaní. Celkový počet podaní za spomínaný rok prekonáva rekord z predchádzajúceho 12-mesačného obdobia do 30. júna 2002, keď počet bankrotov bol 1 505 306.
Nepodnikové, čiže osobné bankroty, ktoré tvorili väčšinu podaní, taktiež zlomili predchádzajúci rekord - 1 508 578 prípadov o 7,8 % prevyšuje úroveň z fiškálneho roka 2001. Podnikové bankroty v danom období medziročne vzrástli o 1,6 % na 39 091.
Správa EK o bankrotoch a ich právnych dôsledkoch
Vzhľadom na množiace sa prípady bankrotov a platobnej neschopnosti spoločností v Európskej únii (EÚ) aj vo svete, Európska komisia (EK) vypracovala štúdiu pod názvom Bankrot a nový začiatok: bremeno a právne dôsledky bankrotu, ktorej cieľom bolo získať aktuálne a spoľahlivé informácie o postoji verejnosti, spoločností a finančnej komunity k otázke bankrotov. Pri jej spracovaní sa okrem prieskumu názoru spotrebiteľských, podnikových a finančných združení opierala aj o dokument Svetovej banky Princípy a normy pre riadnu platobnú neschopnosť a systémy práv veriteľov.
Verejnosť nepozná rozdiely
Široká spotrebiteľská verejnosť obyčajne len zaznamená správy o bankrote spoločnosti, no nerozlišuje medzi nesolventnosťou a bankrotom, medzi podnikom v núdzi a firmou, ktorá sa z núdzového stavu dostala, ako ani medzi falošným a riadnym bankrotom. Tento všeobecný nezáujem pripisuje EK faktu, že verejnosť sa takmer výlučne spolieha na správy médií a nedostatok informácií potvrdilo aj zistenie, že väčšina spotrebiteľských organizácií nedisponuje vhodnými databankami.
Z hľadiska dôvodov krachu najcitlivejšie reagovali respondenti na problémy finančného sektora a zdravotníctva. Postoje organizácií k dôsledkom bankrotu sa líšia, no prevažujú rady, aby sa ich členovia vyhýbali obchodovaniu s podnikmi v problémoch. Reakcia na zotavenie spoločnosti z konkurzného konania býva oveľa konzervatívnejšia, keďže organizácie upozornia svojich členov na jej predchádzajúce problémy. Verejnosť napriek tomu súhlasí s názorom, že neúspešní podnikatelia sa často poučia zo svojich chýb, hoci ich táto skúsenosť môže odradiť od ďalšieho pokusu založiť si firmu.
Podniky poznajú rozdiely v konkurze
Predstavitelia opýtaných združení sú presvedčení, že krach podniku zaťažuje jeho činnosť ešte dlhý čas po tom, ako sa z konkurzu dostal. Väčšina si myslí, že podnikatelia poznajú rozdiely medzi spoločnosťou v núdzi a zotavením z konkurzu. Ako najdôležitejšie zdroje informácií uviedli kolegov, konkurentov, médiá a finančné inštitúcie, hoci veľkú úlohu zohrávajú aj údaje od veriteľov. Väčšina združení súkromného sektora navyše vedie databanky podnikateľov podľa ratingu solventnosti a ako hlavný zdroj informácií slúžia súkromné databanky, ktoré považujú za spoľahlivé. Na druhej strane tieto databanky nerozlišujú medzi falošným a riadnym bankrotom, hoci táto informácia je podľa názoru respondentov veľmi dôležitá.
Štúdia ďalej zistila, že v prípade veľkých podnikov respondenti za hlavnú príčinu krachu považujú nedostatočné schopnosti vedenia a zlé riadenie spoločnosti, ako aj finančné problémy a vonkajšie podnikateľské podmienky, napríklad stratu trhu či významného zákazníka, nadbytočnú pracovnú silu alebo vysoké príspevky na dôchodkové zabezpečenie. V prípade stredných a malých podnikov uviedli na prvom mieste finančné problémy, podnikateľské podmienky, nedostatok skúseností a daňové problémy, najmä s daňou z príjmu a daňou z pridanej hodnoty.
Z hľadiska dôsledkov bankrotu respondenti uviedli, že obchodovanie s postihnutou spoločnosťou závisí od ekonomickej situácie, dôležitosti vzájomných vzťahov, povahy a stupňa problémov. Vo všeobecnosti však prevládala neochota, hoci členovia združení sú ochotní spolupracovať s firmami, ktoré sa z konkurzu zotavili. Na otázku druhej šance pre zbankrotovaných podnikateľov vyzdvihli právnu podporu a takmer všetky združenia sa zhodli, že pre neúspešné firmy táto skúsenosť predstavovala príležitosť poučiť sa z chýb. Súčasne uznali, že takéto spoločnosti musia so sebou niesť bremeno predchádzajúceho bankrotu, čo im komplikuje dosiahnutie dobrých výsledkov.
Na tému vonkajšej kontroly si súkromný sektor nemyslí, že by štátny orgán mal posilniť dozor nad podnikaním firmy po bankrote. Väčšina respondentov nesúhlasí s dozorom nad firmami v núdzi zo strany súdov a už vôbec nie s kontrolou veriteľov. Uprednostňujú skôr vymenovanie tzv. krízového manažéra, keďže toto riešenie je podľa ich názoru prijateľné pre veriteľov aj zamestnancov.
Najväčší prehľad má finančná komunita
Finančná komunita vo väčšine členských štátov EÚ súhlasí so "stigmou" bankrotu, ktorú podnik musí niesť a podporuje tvrdé postihy vrátane trestného stíhania, v prípade falošného bankrotu.
Z hľadiska dostupnosti informácií členovia finančnej komunity nevedú presné záznamy o minulosti svojich klientov a ich prípadných problémoch, aj keď väčšina databánk obsahuje údaje, ktoré rozlišujú medzi falošným a riadnym bankrotom. Spoločnosti sa však o tieto informácie nedelia s ostatnými finančnými inštitúciami, ale skôr so svojimi obchodnými partnermi. Niektoré členské štáty zákonom stanovili inštitúciám povinnosť poskytnúť finančné informácie o klientoch súdom v prípade trestného stíhania a vytvorili národnú databanku zbankrotovaných podnikateľov, ktorá je finančným inštitúciám prístupná.
Na otázku príčiny bankrotu najčastejšou odpoveďou v prípade veľkých korporácií bola neschopnosť vedenia, finančné problémy a vonkajšie podmienky. Pre stredné a malé podniky sa názory na príčinu krachu sústredili na samotnú osobu podnikateľa, predovšetkým na jeho riadiace schopnosti, najmä na relatívne mladý vek a nedostatočné skúsenosti. Ostatné dôvody sú rovnaké ako vo veľkých spoločnostiach, teda finančné problémy a nepriaznivé vonkajšie okolnosti.
Združenia za najúčinnejšiu cestu na znižovanie počtu bankrotov považujú lepšiu kontrolu, no nesúhlasia s intervenciou súdov a finančných inštitúcií. Finančná komunita vo všeobecnosti vypracúva hodnotenie rizikovosti podnikateľa podľa nasledujúcich kritérií: skúsenosti, podnikateľský projekt a informácie o prípadnom bankrote v minulosti. Združenia zo všetkých členských štátov, okrem Luxemburska, upozorňujú, že ich členovia majú interné kontrolné mechanizmy na odhaľovanie podnikov, ktorým môžu hroziť problémy. Za účinný dozor považujú prítomnosť svojich zástupcov v správnej rade, celkovú kontrolu vedenia danej spoločnosti a jej finančného stavu.
Respondenti sa zhodujú, že pridelenie nového úveru klientovi, ktorému hrozí bankrot, sa zvažuje individuálne, no vo všeobecnosti vo finančnej komunite panuje neochota spolupracovať s takýmito spoločnosťami. Ich postoj by sa v niektorých prípadoch však mohol zmeniť, ak by si ich klient prizval odborníka, napríklad, krízového manažéra. Z hľadiska druhej šance vítajú právnu podporu a zhodujú sa v tom, že bankrot predstavuje pre podnikateľa dôležitú lekciu a podľa názoru združení banky musia hrať dôležitú úlohu v novom začiatku zbankrotovaného podnikateľa, hoci to bude znamenať dodatočné záruky. Zároveň vyjadrili nesúhlas so súdnym dozorom, ktorý považujú za najmenej uspokojivý a uprednostnili kontrolu zo strany veriteľov. Nie sú spokojní ani so spôsobom, akým národná legislatíva a nariadenia riešia otázku bankrotu spoločností z hľadiska záujmov veriteľov, hoci zhruba schvaľujú prístup k záujmom dlžníkov.
Princípy a normy - porovnanie EÚ a USA
Svetová banka vypracovala svoje princípy s cieľom podporiť zjednocovanie systémov riešenia platobnej neschopnosti a práv veriteľov. EK tento dokument použila na vypracovanie všeobecného prehľadu postupov v EÚ a USA, no upozorňuje, že ide o orientačný prieskum, ktorý nemusí presne vystihovať skutočnosť. Dokument Svetovej banky obsahuje nasledujúcich 35 princípov:
1. Kompatibilné uplatňovanie systémov
2. Uplatňovanie nezabezpečených práv
3. Zákony pre zabezpečené záujmy
4. Registrácia zabezpečených práv
5. Uplatňovanie zabezpečených práv
6. Kľúčové ciele politiky
7. Zodpovednosť členov vedenia
8. Likvidácia a rehabilitácia
9. Otvorenie konkurzného konania: uplatňovanie a prístupnosť
10. Otvorenie konania: moratóriá a prerušenie konania
11. Riadenie: vedenie podniku
12. Riadenie: veritelia a komisie veriteľov
13. Správa: zhromažďovanie, uchovávanie a disponovanie majetkom
14. Správa: prístup k zmluvným záväzkom
15. Správa: falošné alebo preferenčné transakcie
16. Plnenie záväzkov: prístup k právam akcionárom, priority
17. Charakter rehabilitačných štatútov
18. Správa: stabilizácia a zachovanie činnosti
19. Informácie: prístup a zverejňovanie
20. Plán: formulovanie, zváženie a hlasovanie
21. Plán: schválenie
22. Plán: uplatnenie a dopĺňanie
23. Vyrovnanie podlžností a záväzné povinnosti
24. Medzinárodný aspekt nesolventnosti
25. Podporná legislatíva
26. Informatívny mimosúdny postup
27. Úloha súdov
28. Súdne normy, kvalifikácia a vzdelávanie sudcov
29. Organizácia súdov
30. Prehľadnosť a dôveryhodnosť
31. Súdny rozhodovací proces a uplatňovanie rozhodnutí
32. Integrita súdu
33. Integrita účastníkov
34. Úloha riadiacich a dozorných orgánov
35. Kompetencie a integrita správcov konkurznej podstaty
Tieto princípy sú rozdelené do štruktúr:
_ Právny systém práv veriteľov - princípy 1 až 5
_ Právny systém pre platobnú neschopnosť spoločností - princípy 6 až 16
_ Charakter rehabilitácie spoločnosti - princípy 17 až 24
_ Informatívne mimosúdne postupy a reštrukturalizácia - princípy 25 a 26
_ Uplatňovanie systémov platobnej neschopnosti - princípy 27 až 35