Najskôr to malo byť 73 strojov, potom len 60, po uvážení je to však len 40. Reč je o vojenských transportéroch A 400M, ktoré majú od roku 2008 nahradiť 30 rokov staré stroje Transall. Menšia je aj objednávka na vybavenie lietadiel Eurofighter. Namiesto plánovaných 1 800 rakiet vzduch -- vzduch typu Meteor získa nemecká armáda len 600 kusov. "V Nemecku je v súčasnosti rozpočtová núdza. Všetky projekty sa musia znova preskúmať," hovorí jeden z berlínskych lobistov pre zbrojársky priemysel. Avšak s nedostatkom prostriedkov zápasia aj iné krajiny. Rakúsko zrušilo objednávku 18 Eurofighterov a Grécko rozmýšľa nad zrušením objednávky 60 Eurofighterov a 30 opcií.
Európsky zbrojársky priemysel jednoducho nemá pôdu na rast. Zatiaľ čo sa zbrojovky v USA tešia rekordným objednávkam, európske zbrojné koncerny nedokážu profitovať z pripravenosti krajín zvýšiť výdavky na obranu po udalostiach z 11. septembra 2001. Americký prezident George W. Bush chce do roku 2007 zvýšiť rozpočet na zbrojenie z 300 mld. USD v roku 2001 až na 451 mld. USD. Boeing dokonca očakáva v roku 2003, že prvýkrát dosiahne vyšší obrat pri výrobe bojových lietadiel ako pri osobných lietadlách. V Európe však okrem Francúzska a Veľkej Británie žiadna krajina neoznámila, že bude zvyšovať rozpočet na obranu. Holandsko ho dokonca znižuje a nemecký minister financií Hans Eichel žiada armádu, aby sporila.
Zbrojovkám chýbajú IT
Výrobcovia zbraní, ktorí len v Nemecku museli počas minulých rokov prepustiť 200 tis. z celkového počtu 300 tis. zamestnancov, bojujú o prežitie. "Ak sa nestane zázrak, európski výrobcovia sa stanú počas nasledujúcich rokov len malými firmami," upozorňuje zbrojársky expert Max Habeck z poradenskej firmy A. T. Kearney. Podľa názoru Inštitútu pre obranné štúdie Európskej únie by dôsledkom takejto situácie bola strata technológií, ako aj zvýšená závislosť od cien a dodacích podmienok amerických výrobcov.
Na tejto kríze sa však podieľa aj samotný európsky zbrojársky priemysel. Väčšina z firiem totiž vyrába produkty ako z čias studenej vojny, stíhačky alebo tanky. Väčšina manažérov zbrojoviek sa ťažko preorientováva na poskytovanie služieb, ktoré vyžadujú výrobky budúcnosti. Je to hlavne obsluha a školenie, ako aj zavádzanie informačných technológií.
Často sa však stáva, že sú zbrojárske firmy zle vedené. "Neovládajú jednoducho procesy vo firme," hovorí M. Habeck. Každá jedna zbrojovka má svoje slabé miesto. Zisk zbrojárskej divízie spoločnosti Rheinmetall sa pohybuje na nulovej úrovni. Britský BAE Systems má problémy s dodržiavaním termínov dodávok. Francúzsky Thales zápasí s veľkou viazanosťou kapitálu.
"Väčšina európskych zbrojoviek sa neskoro začala správať ako ziskovo orientované spoločnosti a neskoro začali investovať do nových produktov a marketingu," hovorí Ben Moores, analytik poprednej londýnskej poradenskej spoločnosti Frost & Sullivan. Američania začali už v polovici 90. rokov skúmať nároky armád v 21. storočí a ako prví sa uchytili v oblasti komunikácie. Firma General Dynamics napríklad prebrala obrannú divíziu Motoroly, a tým zmodernizovala informačné technológie vo svojich tankoch a lodiach. Zároveň si americké zbrojárske koncerny prostredníctvom lobingu zabezpečili zmenu stratégie, a tým aj zmenu produktov. V Európe je naďalej zvykom poslušne čakať na potreby ministerstiev obrany jednotlivých krajín. Pritom sa šéfovia firiem na výrobu vojenskej výzbroje, ktoré sú väčšinou stredné rodinné podniky, rázne stavajú proti fúziám, pretože nechcú stratiť kontrolu. Preto sa nepodarilo, ani napriek tlaku z Berlína, zlúčiť výrobcu tankov Krauss-Maffei-Wegmann, firmu Rheinmetall a dodávateľa tankových pásov, firmu Diehl. Šéf firmy Thomas Diehl zabránil dokonca aj spojeniu firmy GTK s európskym výrobcom lietadiel EADS.
Potrebnú konsolidáciu zbrojárskeho priemyslu zabezpečujú teraz Američania a vo veľkom štýle skupujú európske zbrojárske firmy a výrobcov bojových lodí, ktorých vďaka neistej situácii možno kúpiť za minimálne ceny. General Dynamics (GD) nedávno kúpili prostredníctvom svojej španielskej dcéry Santa Barbara nemeckého výrobcu pontónov EWK. GD získal Santa Barbaru, ktorá vyrába aj nemecké tanky Leopard II, ešte v minulom roku. GD má takisto záujem o 49-percentný podiel Siemensu vo firmách Krauss-Maffei-Wegmann a Thyssen Henschel, ktorý vyrába stopovací tank Fuchs. Na začiatku tohto roka získala americká finančná skupina One Equity Partners 75-percentný podiel vo firme HDW, ktorá vyrába ponorky. Tá má už uzavretú dohodu o predaji podielu v HDW s americkým zbrojárskym koncernom Northrop Grumman. No aj napriek tomu nie je táto situácia pre európske zbrojárske firmy beznádejná. "So silnejším zameraním na sieťovú komunikáciu a služby môžu mnohé firmy prežiť," hovorí Heiner Wilkens, šéf Boeing-Europa. Aj keď väčšina akcií zbrojárskych firiem oproti začiatku roka klesla, ich hodnota je vysoko nad úrovňou z predchádzajúceho roka. Väčšina analytikov však očakáva zvýšenie ich hodnoty. Podľa Haralda Hendriksena, analytika banky Credit Suisse First Boston, sa zvýši hodnota akcií hlavne BAE Systems a Thalesu.
Zosieťovanie armád NATO
Optimizmus pramení z toho, že oba koncerny, BAE Systems a Thales, sa koncentrujú na novú stratégiu NATO pod názvom Network Centric Warfare. Táto spočíva v zosieťovaní všetkých armád členských krajín. Takto potom môže vedenie armády v reálnom čase získavať informácie prostredníctvom satelitov, špionážnych lietadiel alebo pozemných jednotiek, vyhodnotiť ich a zaslať bojovým jednotkám. Vzniká tak čo možno najreálnejší obraz o situácii.
Švédsko takisto plánuje podobnú sieťovú armádu s čo najväčšou podporou civilných produktov, ktoré sa majú prispôsobiť vojenským platformám a prepojiť prostredníctvom internetu, pričom ich cena bude len zlomok z ceny celého vojenského systému.
Druhou optimistickou oblasťou v obchodovaní sú služby. A to v dôsledku toho, že nové zbrojné systémy sú čoraz komplikovanejšie. Vojenské vedenie očakáva, že sa armády sústredia len na svoje kompetencie a údržbu a školenia prenechajú civilným odborníkom.
"To by mohlo odľahčiť rozpočet na obranu až o 30 %," hovorí M. Habeck. K priekopníkom v tomto smere patrí popri USA Veľká Británia, ktorá prenechala školenie na nových bojových vrtuľníkoch odborníkom z Boeingu.
Rozpočty a objednávky
Napriek všetkým snaženiam neohrozia európski výrobcovia pozície amerických firiem. "O to sa už postarajú veľmi malé rozpočty na obranu, bez ktorých je len veľmi málo objednávok, a teda aj slabý vývoj nových produktov," hovorí B. Moores. Na export sa však európske zbrojovky nemôžu spoliehať, pretože v USA majú len jednopercentný trhový podiel. Naproti tomu americké firmy kontrolujú približne 20 % západoeurópskeho trhu. Takisto v Ázii sa pri nákupe vojenskej techniky vlády jednotlivých štátov obracajú na USA.
Šancu byť hlavným dodávateľom pri veľkých objednávkach majú len tri európske firmy, a to Thales, EADS a BAE. Vo väčšine prípadov sa však aj tieto firmy budú musieť uspokojiť s pozíciou subdodávateľov pre veľké americké konzorciá. Avšak ako ukazuje v súčasnosti najmodernejší zbrojársky projekt Joint Strike Fighter, aj v takejto pozícii sa dá žiť. Na výrobe bojového lietadla novej generácie sa popri firmách Lockheed a Northrop Grumman podiel aj BAE. Vzhľadom na to, že takéto projekty výrazne zaťažujú rozpočty aj veľkých amerických firiem, veľmi radi vítajú tiež európskych partnerov. Popritom nechcú americké firmy pri tendroch vyzerať až príliš americky. "Spojenie Európy a USA naráža na menej odporu," hovorí jeden z manažérov amerického zbrojárskeho koncernu.