Výrazná neistota vyplývajúca z výhľadu svetovej a západoeurópskej ekonomiky a v neposlednom rade potenciálne šokové vlny z možnej vojny v Iraku, vrhajú tieň na krátkodobý výhľad východnej Európy a Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). V súvislosti s Ekonomickým výhľadom Európy, ktorý bol zverejnený včera, to konštatovala výkonná tajomníčka Európskej hospodárskej komisie OSN Brigita Schmögnerová. Podľa nej treba zároveň uznať, že ekonomiky východoeurópskych krajín a SNŠ prejavili pri globálnom poklese v rokoch 2001 a 2002 prekvapujúcu odolnosť. Vďačia za to rýchlemu rastu domáceho dopytu a v niektorých prípadoch neočakávane dobrej exportnej výkonnosti.
Napriek spomaleniu vo východnej Európe a SNŠ miera ekonomického rastu ostala vo všeobecnosti vyššia ako v západnej Európe. HDP v krajinách SNŠ vzrástol v roku 2002 o 4,8 percenta, a to vďaka zotrvačnosti z predchádzajúceho roka a pokračujúcemu boomu v niektorých kaukazských a stredoázijských krajinách. Rast vo východnej Európe bol nižší o 3 percentá a oproti predchádzajúcemu roku sa nezmenil.
Iné zdroje rastu
Ekonomické aktivity v týchto regiónoch sú v prvom rade odrazom posunu od vonkajších k vnútorným zdrojom rastu. Posilňovanie domáceho dopytu je jedným z hlavných faktorov, ktorý bránil oslabeniu rastu. Na druhej strane ide spravidla o malé a otvorené ekonomiky, takže trpia chronickým a rozsiahlym deficitom bežného účtu platobnej bilancie, ktorý, navyše, sprevádza rozpočtová nerovnováha (dvojitý deficit). Prílišný posun k rastu ťahanému domácim dopytom nie je najvhodnejšou cestou, ako udržať deficity pod kontrolou. Treba upozorniť, že východoeurópsky vývoz rástol rýchlejšie ako západný dopyt a celosvetový obchod. Takýto trend trvá už dva roky a dôsledkom je rast podielu východoeurópskeho exportu na západoeurópskych trhoch. Tento vývoj sa vďaka komparatívnym výhodám bude prejavovať aj v strednodobom meradle. Komparatívne výhody však nie sú statické a rast a úroveň príjmov sa budú blížiť vyspelým krajinám. Novým zdrojom konkurencieschopnosti musí byť akumulácia vecného a ľudského kapitálu.
Výhľad na rok 2003
Hoci jednotlivé vlády redukovali svoje odhady, oficiálne rastové výhľady pre krajiny východnej Európy a SNŠ ostávajú optimistické. Vo východnej Európe by HDP mal rásť o 4 percentá, v SNŠ o 4,5 percenta. V Poľsku, po veľkom poklese v roku 2001 a pomalom oživovaní v roku 2002, je štátny rozpočet postavený na predpoklade 3,5-percentného rastu. Nezávislé analýzy hovoria o nižšom raste 2 -- 3 percent. V ďalších stredoeurópskych krajinách (ČR, Maďarsko, Slovensko, a Slovinsko) sa očakáva mierny rast medzi 3 a 4 percentami. Prudší rast -- 5 až 5,5 percenta -- sa očakáva v pobaltských krajinách, ktoré boli v uplynulých troch rokoch najdynamickejšie sa rozvíjajúcim európskym regiónom. Rast medzi 4 -- 5 percentami sa čaká v krajinách juhovýchodnej Európy.
Rusko
Štátny rozpočet Ruskej federácie je postavený na určitých makroekonomických projekciách, ktoré však podmieňuje vonkajšie prostredie, predovšetkým cena ropy. Miera rastu HDP by mala byť 3,5 až 4,4 percenta. Predpovede nezávislých odborníkov sú ešte optimistickejšie -- 4 až 5 percent. Posledný vývoj to však nenaznačuje. Kým svetové ceny ropy v roku 2003 vzrástli na dvojročné maximá, čo prospieva ruskému exportu i ruskej ekonomike ako takej, proti tomu pôsobí výrazné oslabenie dolára oproti iným menám. Mena sa posilňuje, ale prispieva to k spomaleniu priemyselnej výroby. Tieto protichodné tendencie sťažujú odhady krátkodobého vývoja ruskej ekonomiky.
Oživenie na Ukrajine má pokračovať a očakáva sa mierny, asi 4-percentný rast HDP. Oslabenie dopytu po ukrajinskom tovare v Rusku a na Západe komplikuje dezinflačné zámery centrálnej banky. V Kazachstane sa vysoký rast spomalí na nejakých 6 percent.
Zmeny HDP vo východnej Európe a SNŠ 1999 -- 2003 (v %) (obrázok)
1999 2000 2001 jan.-sep. celý rok oficiálny predpoklad
Východná Európa 1,5 3,9 3,0 2,8 3,0 3,9
Albánsko 7,3 7,8 6,5 .. 4,5 6
Bosna a Hercegovina 10,6 4,5 2,3 .. 4 4
Bulharsko 2,3 5,4 4,0 4,4 4,2 4,8
Chorvátsko -0,9 2,9 3,8 5,0 4,6 4,2
Česká republika 0,5 3,3 3,3 2,4 2,5 3,3
Estónsko -0,6 7,1 5,0 5,7 5,7 5
Maďarsko 4,2 5,2 3,8 3,2 3,2 3,7--4,0
Lotyšsko 2,8 6,8 7,7 5,4 5,7 5,6
Litva -3,9 3,8 5,9 6,1 5,9 4,9
Poľsko 4,1 4,0 1,0 0,9 1,3 3,0--3,5
Rumunsko -1,2 1,8 5,3 4,6 4,7 5,2
Slovensko 1,3 2,2 3,3 4,1 4 3,7---4,1
Slovinsko 5,2 4,6 3,0 2,9 3,2 3,4
Macedónsko 4,3 4,5 -4,5 -0,6 0,3 2--3
Juhoslávia -17,7 6,4 5,1 .. 4 5
SNŠ 4,5 8,2 6,0 4,5 4,8 4,4
Arménsko 3,3 5,9 9,6 11,0 12,9 6
Azerbajdžan 7,4 11,1 9,9 9,8 10,6 7,5
Bielorusko 3,4 5,8 4,7 4,6 4,7 6--6,5
Gruzínsko 3,0 1,9 4,7 1,9 5,4 4,5
Kazachstan 2,7 9,8 13,5 9,3 9,5 6
Kirgizsko 3,7 5,4 5,3 -3,0 -0,5 5--6
Moldavsko -3,4 2,1 6,1 5,9 7,2 5
Rusko 5,4 9,0 5,0 4,1 4,3 3,5--4,4
Tadžikistan 3,7 8,3 10,2 8,9 9,1 7,4
Turkmensko 17,0 17,6 20,5 .. 21,2 16
Ukrajina -0,2 5,9 9,1 4,3 4,1 4
Uzbekistan 4,4 4,0 4,5 3,0 4,2 5,3
Spolu 3,3 6,5 4,8 3,8 4,1 4,2
Zdroj: Európska hospodárska komisia.
Odhady sú z národných inštitúcií pripravujúcich podklady pre štátny rozpočet.